PODŠÍP, STANKOVANY. „Osada bola spomínaná v roku 1808. V ťažkých podmienkach tu žilo osem až desať rodín. Osídlená bola do polovice 50-tych rokov 20. storočia. Známe rodiny, ktoré tu žili: Martiš Ján, Škuta Štefan - Matejov, Škuta Ondrej - Delaj, Škuta Jozef, Chorvát Alojz - Dalek, Chorvát Jozef - Šimo."
Písmená vypálené do dreva na nenápadnej tabuľke blednú. Z posledných rodených obyvateľov osady Podšíp nad Stankovanmi dnes už nežije nikto.
Liptovské dediny neboli roztrúsené a kopaničiarske osady sú skôr výnimkou. Napriek tomu možno nájsť hŕstku odľahlých usadlostí, napríklad banícku osadu Magurka v Nízkych Tatrách, Huty a Borové na rozhraní Liptova a Oravy.
Do katastra dolnoliptovských Stankovian patria hneď dve Podšíp a Federov. Vo Federove stojí už len jediná drevenica, Podšíp si svoj ráz horskej osady zachoval.

Napriek tomu, že poslední obyvatelia ju opustili začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, dodnes ju navštevujú turisti a chatári pre neopakovateľnú a pokojnú atmosféru bez akýchkoľvek výdobytkov modernej civilizácie.
Podšíp je vo výške 760 metrov nad morom na akejsi terase s výhľadom na Rosutec a Stoh, na miesta, kde sa kríži Liptov s Oravou a Turcom. Ticho horskej osady, ktorá je charakteristická pôvodnou ľudovou architektúrou, chráni dominantný vápencový vrchol Šípu.