PODŠÍP, STANKOVANY. „Osada bola spomínaná v roku 1808. V ťažkých podmienkach tu žilo osem až desať rodín. Osídlená bola do polovice 50-tych rokov 20. storočia. Známe rodiny, ktoré tu žili: Martiš Ján, Škuta Štefan - Matejov, Škuta Ondrej - Delaj, Škuta Jozef, Chorvát Alojz - Dalek, Chorvát Jozef - Šimo."
Písmená vypálené do dreva na nenápadnej tabuľke blednú. Z posledných rodených obyvateľov osady Podšíp nad Stankovanmi dnes už nežije nikto.
Liptovské dediny neboli roztrúsené a kopaničiarske osady sú skôr výnimkou. Napriek tomu možno nájsť hŕstku odľahlých usadlostí, napríklad banícku osadu Magurka v Nízkych Tatrách, Huty a Borové na rozhraní Liptova a Oravy.
Do katastra dolnoliptovských Stankovian patria hneď dve Podšíp a Federov. Vo Federove stojí už len jediná drevenica, Podšíp si svoj ráz horskej osady zachoval.
Pozrite sa, ako vyzeral Vlkolínec kedysi Čítajte Napriek tomu, že poslední obyvatelia ju opustili začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, dodnes ju navštevujú turisti a chatári pre neopakovateľnú a pokojnú atmosféru bez akýchkoľvek výdobytkov modernej civilizácie.
Podšíp je vo výške 760 metrov nad morom na akejsi terase s výhľadom na Rosutec a Stoh, na miesta, kde sa kríži Liptov s Oravou a Turcom. Ticho horskej osady, ktorá je charakteristická pôvodnou ľudovou architektúrou, chráni dominantný vápencový vrchol Šípu.
