LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mikulášsky klub sa tento rok bil s nepriazňou osudu. Počas sezóny sa objavil na listine zranených hráčov takmer každý z kádra. Počas najväčšej krízy povolali tréneri do áčka juniorov. 20-ročný obranca Jakub Nemec odohral za ešku 48 duelov s bilanciou jeden gól a dve asistencie.
Máte za sebou prvú sezónu v seniorskom hokeji. Hrali ste aj v juniorke, no drvivú väčšinu zápasov v áčku.
– Sezónu som začal prípravnými zápasmi v A-mužstve. Keďže na začiatku súťaže nás bolo 11 obrancov, presunuli ma do juniorky, kde som hral približne dva mesiace. Darilo sa našej formácii a aj ako tímu. Následne prišli v áčku zranenia a dostal som dôveru trénerov, za čo im vďačím. Až na nejaké dva-tri zápasy som dohral sezónu v senioroch.
Aká bola adaptácia na extraligu?
– Rozdiel medzi kategóriami je obrovský. Hlavne v korčuľovaní a myslení dopredu. Taktiež mi trvalo isté obdobie zvyknúť si na rýchlosť hry a prestať robiť klasické juniorské chyby, ako mať dlho puk na hokejke.
Proti ktorému súperovi sa vám hralo najťažšie?
– Už od žiackych časov sa mi hrá vždy najhoršie vo Zvolene. Tento rok to ešte umocňovalo to, že mali podľa mňa najlepšiu ofenzívu v lige, ktorá nás neustále dostávala pod tlak. Ako jeden z mála tímov v lige podporovali útok aj s obrancami, čo sa bráni ťažko. Svoju rolu v mojom rozhodnutí hrá aj zvolenský štadión, ktorý je neuveriteľne pochmúrny. Vzhľadom na to, že boli istú časť aj prví v tabuľke, tam chodilo, nielen na moje prekvapenie, veľmi málo ľudí a atmosféra bola slabšia.
Koho zo spoluhráčov by ste vyzdvihli?
– Jednoznačne Janko Tabaček. Počas celej sezóny bol nápomocný nám mladším, vždy sa snažil poradiť, tréning nikdy neodflákol. Keď potreboval tím nabudiť, väčšinou to bol on, kto si zobral slovo. Myslím, že tých sedem titulov, ktoré vyhral počas kariéry, nie je náhoda. Pre nás obrancov bol veľkým vzorom. Ukázal nám, že keď spravíme preto všetko, tak sa to aj nakoniec vyplatí.
Play-off ste nedosiahli a po roku sa hrala v Liptovskom Mikuláši baráž. Bola náročná?
– Žiaľ, vytúžená osmička nám ušla v posledných zápasoch. Mrzelo nás to až do začiatku baráže, potom sme už naplno mysleli na boje o záchranu. Najdôležitejšie bolo, že sme zachytili prvé zápasy. V ďalších stretnutiach sme mohli hrať pod menším tlakom. Na to, že sme niektoré zápasy odohrali 16 – 17 chalani a z toho piati juniori, výsledok bol pozitívny. Našťastie nás v baráži netrápila koncovka. Počas základnej časti sme veľa zápasov prehrali o gól.
V predposlednom zápase sezóny ste strelili premiérový gól v najvyššej súťaži. Odložili ste si puk?
– Konečne to padlo. Chalani ma predtým podpichovali, že v juniorke mi to strieľalo a v áčku nie. Už v domácom zápase s Detvou som mal dve tutovky, nesprávne som ich zrealizoval. V Detve mi na vrchol kruhov pekne prihral Adam Nechaj, nerozmýšľal som a vystrelil z prvej. Zapadlo to ponad brankárovo rameno do brány. V prvom momente by som na puk zabudol, ale kapitán v tom zápase Tomáš Nádašdi mi ho hneď doniesol a má doma svoje miesto.
V baráži sa dokázali presadiť aj ďalší juniorskí spoluhráči.
– Myslím si, že ako juniori sme si viedli celkom obstojne. Hlavne v prípadoch Lukáša Žiaka, Paťa Oška a Vlada Vybírala hral rolu projekt do 20 rokov. So seniorským hokejom mali ako-také skúsenosti.
Len pred pár dňami sa skončila sezóna, viete, kde budete pôsobiť v ročníku 2018/19?
– V ďalšom roku chcem hájiť farby ešky.
Organizátorov motivujú ľudia a atmosféra Čítajte
I. Cibák: Kto bude čakať na jedny preteky? Čítajte
