VAŽEC. Bravčové mäso v zemiakovej placke je dnes legendárnym ľudovým jedlom. Važeckú pochúťku možno stále nájsť na jedálnom lístku v reštauráciách, ktoré ju často radia do ponuky obedového menu. Stále ju varia napríklad aj deťom v školských jedálňach.
Na prvý pohľad vyzerá jednoducho. Mäso pokrájané na rezance, udusené v paprikovej omáčke a k tomu obyčajná zemiaková placka. Aby sa važecká pochúťka nemusela na tanieri za svoj názov hanbiť, je dôležité, aby mäso bolo mäkké a placka tenká, nie mastná a dostatočne veľká na to, aby sa mohla naplniť a preložiť na polovicu.
Lendačan vo Važci
Po pôvode jedného z najznámejších slovenských jedál sme prišli pátrať priamo na miesto, kde vznikla. Vo Važci na jedlo, ktoré ich preslávilo, nedajú dopustiť. Varia ho v miestnom penzióne, dokonca ako obedové menu v pizzérii.
Važecká pochúťka je síce legendou, ale ide o relatívne nové jedlo, v starej važťanskej kuchárke by sme ju hľadali márne.
„Važecká pochúťka je naozaj nové jedlo. Vzniklo v rámci rozvoja turizmu a pravdepodobne to bolo vo važeckej kolibe pri hlavnej ceste, ktorá bola kedysi veľmi obľúbená a navštevovaná,“ povedala liptovská etnologička Iveta Zuskinová.
Pri Važci stojí motorest Kriváň. Stavba diaľnice mu síce odobrala návštevníkov, ale keď hlavná cesta viedla popri ňom, o zákazníkov nemal núdzu. Dokonca v jeho blízkosti stál aj tábor s chatkami. Zastavovali sa v ňom turisti z Tatier, hubári vracajúci sa z legendárneho hubárskeho raja na Važeckých lúkach.
V začiatkoch fungovania motorestu ho viedol pán Neupauer. Pôvodom bol z Lendaku, ale do Važca sa zamiloval a nadšene ho propagoval. Spojil zanietenosť pre prácu v gastronómii a podtatranskú dedinu.
