Veľký kancelár Katolíckej univerzity Bernard Bober na slávnosti Te Deum začiatkom mája povedal o dosluhujúcom rektorovi:
„Milý pán rektor, ďakujem Vám, že ste sa podujali na ťažkú úlohu zmierovateľa. Ďakujem Vám, že ste postupne zastabilizovali situáciu na univerzite, ktorá bola v tom čase tak nemilosrdne pretriasaná v médiách z každej strany. S pomocou Vašich prorektorov ste dokázali odraziť útoky, vrátiť pokoj a neeskalovať napätie. Upevnili ste našu alma mater aj ekonomicky, aj finančne, aj keď stále ešte pretrvávajú nejaké tie resty, no čo je hlavné, univerzita môže žiť ďalej. Vrátili ste univerzite dobré meno a dôveryhodnosť.“
Rozprávali sme sa s Jozefom Jarabom, vo funkcii rektora univerzity pracoval od roku 2014.
Katolícka univerzita bude mať nového rektora Čítajte Ako by ste zhodnotili svoje pôsobenie v úlohe rektora Katolíckej univerzity?
– Ohľadom hodnotenia vždy pripomínam, že na to sú tí druhí aj v zmysle známej rady napísanej v americkom pube: „Ak ste sa dobre cítili, povedzte to iným, ak nie, povedzte to nám“. K nej ešte dodatok, že to boli pekné roky života, aj keď služba bola náročná.
Pekné najmä pre spoločenstvo života a práce s mladými študentmi, ale aj mojimi spolupracovníkmi na všetkých stupňoch vzdelávania i formácie. Náročná pre mnohé okolnosti, o. i. aj pre myšlienku, ktorou som žil celý život a nedávno mi ju pripomenul aj jeden článok v novinách: ak hlavne mladý človek nebude mať k dispozícii čistý zdroj vody, napije sa aj z kaluže.
A tá biblická úloha, privádzať k prameňom živej vody, bola, je a ostáva pre generáciu rodičov, učiteľov, vychovávateľov, nás všetkých... Kaluží je veľa, potrebujeme objaviť čaro všednosti, čistých žriediel vzdelania, formácie k statočnosti, zodpovednosti, a tak ďalej.
A potom – ako veriaci človek a kňaz každý deň začínam prosbou a predsavzatím, aby som všetko konal na oslavu Boha, pre dobro svojich blížnych, a mne aby to poslúžilo, keď sa v hodine smrti objavím pred Božou tvárou. A keďže sa táto vernosť povolaniu aj vo mne za roky života rozbíjala na mojej ľudskej slabosti, krehkosti i zlobe, požiadal som všetkých vo svojej záverečnej reči pred akademickou obcou Katolíckej univerzity o odpustenie za to, že som ublížil alebo dal zlý príklad.
Čo z vašich zámerov sa podarilo a čo nie?
– Mal som v úmysle a robil som všetko preto, aby sa univerzita zastabilizovala po stránke ekonomickej, aby sme si udržali status univerzitnej vysokej školy, čo sa nám v roku 2015 aj podarilo.
Nevyšli moje úmysly s akreditáciou študijných programov, ktoré sa odvíjali od problematiky personálneho obsadenia hlavne katedier. Som vďačný pánovi prorektorovi profesorovi Františkovi Trstenskému za jeho angažovanosť v mediálnej oblasti a spoluprácu s Rádiom Lumen a katolíckou televíziou LUX.
Mojou radosťou počas rokov služby rektora KU boli vždy študenti, či už absolventi pri promóciách s diplomom v ruke s hrdým povedomím, že dosiahli potrebné vzdelanie, ale aj počas štúdia, keď prichádzali s ocenením z podujatí rôzneho charakteru.
Aké máte plány do budúcnosti, čomu sa chcete venovať ďalej?
– Priestor vnútornej radosti si ponechávam pre chvíle mojej emeritúry. Budem v dobrom, tichou modlitbou sprevádzať Katolícku univerzitu a jej život v študentoch, zamestnancoch i pedagógoch a vyprosovať im potrebné Božie dary, zdravie a každú pomoc. A budem sa tešiť z každej dobrej správy a podporovať modlitbou pred Božou tvárou jej bolesti.
A to isté platí aj obyvateľoch mesta Ružomberok, ktoré ma prijalo ako svojho obyvateľa v rokoch mojej služby na univerzite. Zo srdca ďakujem a aj takto ich úprimne pozdravujem a prajem im všetko dobré do budúcna.
Budete sa naplno venovať svojmu poslaniu kňaza?
– Pri svojej záverečnej reči pre akademickú obec som spomenul, že sa časovým oblúkom skoro 50 rokov „navraciam“ k tomu podstatnému v kňazskom živote: modlitbe, sláveniu eucharistie a vysluhovaniu sviatosti zmierenia. Toto bolo vždy podstatné i doteraz, ale iné povinnosti a služby, aj 24-ročná služba rektora v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule, aj služba rektora univerzity v Ružomberku predsa len ten priestor stenčovali.
To podstatné mi ostáva s biblickým dodatkom, že je dobré ticho čakať na príchod Pána.
Ostatných 30 rokov bolo mojím priestorom života spoločenstvo kňazov, bohoslovcov s otcom biskupom okolo našej katedrály v Spišskej Kapitule a tam by som rád prežil aj posledné dni, ktoré ma ešte na konci života podľa Božej vôle čakajú.
Fiľovi udelí univerzita čestný titul Čítajte
