LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Jakub Šiarnik sa naposledy ukázal na Slovensku takmer pred dvomi mesiacmi. Späť do Slovinska, kde študuje od jesene, sa vrátil po víťaznej obhajobe prvenstva na domácich etapových pretekoch Bokami Západných Tatier.
Naposledy sme s Jakubom hovorili po pretekoch Hore-dole Derešom. Vtedy avizoval, že má pred sebou ešte dva mesiace zimnej sezóny vyplnené pretekmi Svetového pohára alebo slávnou Pierra Mentou.
Svojská Etna
Po pretekoch na severnej strane Nízkych Tatier sa 23-ročný rodák zo Smrečian pobalil a spolu s ostatnými reprezentačnými kolegami letel na Sicílu. Miestna sopka Etna hostila majstrovstvá Európy v skialpinizme.
„Po Derešoch som sa predstavil na európskom šampionáte na sicílskom vulkáne Etna. Bol to vrchol prvej časti sezóny, no začal som rozpačito. Veril som si na šprinty, no technickou chybou som sa obral o dobrý výsledok. Vo vertikály som 16. miestom dosiahol osobné maximum. Vyhodilo ma to medzi najzvučnejšie mená disciplíny. S týmto výsledkom som bol veľmi spokojný. Vlani by som v kategórii do 23 rokov bol piaty, čo by stačilo na dekorovanie na pódiu. S týmto výsledkom som veľmi spokojný. Okrem pretekania som spoznal zaujímavý kus Európy, Etna je svojrázna,“ zhrnul skúsenosť z juhu Európy Šiarnik.
Cieľ splnili
Prvý raz vo svojej kariére sa rozhodol postaviť na štart slávnych štvordňových pretekov Pierra Menta. Skialpinistická Tour de France je preslávená obtiažnosťou, kvalitným štartovným polom a neopísateľnou atmosférou.
„Pierra je hlavne u nás v Liptove porovnávaná s Bokami. Veľakrát zaznieva, že Boky sú Pierra Mentou Strednej Európy. Bol som zvedavý, či nájdem podobnosti a rozdiely. Okrem toho som tam, samozrejme, s kolegom Matúšom Dankom išiel s ambíciami. Snívali sme o prvej dvadsiatke, to sa nám podarilo (19. miesto, pozn. redaktora),“ povedal Šiarnik, ktorý doplnil, že každé preteky veľa naučia a prezradia, kde sú rezervy.
V zjazde si neoddýchol
Na slávnych pretekoch sa zmestili do dvadsiatky Čítajte „V porovnaní s Bokami má Pierra iný charakter. Koná sa nižšie a je situovaná v okolí horských dediniek. Veľa sa lyžuje v lese a na lúkach medzi maštaľami. Nechýbajú ani krátke úseky na hrebeňoch. Väčšinu pretekov tvorí lyžovanie v úzkych priesekoch v lese. Beží sa aj cez dedinu. Bokami sú podujatím vo vyšších horách, ktoré som okúsil v závere sezóny. Na Slovensku sú preteky postavené tak, že v zjazde si oddýchneme, klesne nám tep a makáme až vo výšľape. Aspoň čo sa týka mňa, vo Francúzsku som musel pred vrcholom kopca zvoľniť, aby som bol pripravený na zjazd. Tisíc výškových metrov dalo zabrať nielen nohám, ale aj koncentrácii.“
O tom, aká je Pierra Menta nevyspytateľná, hovorí aj to, že počtom zlomených lyží a kostí je najvyššie v rebríčku. Najväčšia hviezda a jeden z najlepších športovcov vôbec Kilian Jornet si zlomil nohu v poslednej etape. S kolegom mali pohodlný náskok a išli do cieľa po celkový triumf.
„Nikdy nevieme, čo príde za najbližším bubnom. Hovorí sa, že kto nepadá, nelyžuje na hrane svojich možností. V zime som padol len raz. Mám rezervu, no športom sa chcem baviť a nie sa dokaličiť. Vždy si sa snažím mať rezervu. Radšej sa budem postupne zlepšovať. Raz si to bezhlavo pustím a preruším si niekoľko mesiacov.“
Oceňuje organizátorov
Na regeneráciu nemal po Pierra Mente veľa času. Z Francúzska vyrazili večer po pretekoch a cestovali celých nasledujúcich 24 hodín. Prišli v nedeľu večer. Už so štvrtok bola na programe prvá etapa Bokami Západných Tatier.
„Nastúpil som hlavne psychicky vyčerpaný, pretože deň pred štartom som nemal parťáka. Matúš (Danko) po Pierre ochorel a nebol schopný podať výkon, aby sme mohli obhájiť triumf. Napokon sme sa dali dokopy s Dominikom Sádlom. V priebehu prvej etapy ťarcha opadla, druhý rok po sebe som vystúpil na najvyšší stupienok. Sú to domáce preteky a tento pocit nevyrovná ani úspech z vrcholového podujatia. Keďže sú to preteky dvojíc, radosť je dvojnásobná,“ opísal v krátkosti úspešnú obhajobu.
Na organizácii Bokov sa podieľajú tri nezávislé kluby z troch rôznych dolín. Bobrovčania, Oravci a ľudia spod Žiarskej doliny naštartovali parádnu tradíciu.
„Na Slovensku nie je takáto spolupráca často vídaná. Som vďačný, že robia tieto nádherné preteky. Na organizáciu je to určite náročné, jazdí sa v troch rozdielnych dolinách a ani vysporiadanie sa s podmienkami nie je jednoduché. Tento rok sa menili takmer všetky etapy.“
V skialpinizme je najvyššou úrovňou séria Grand Course. Patria do nej štyri preteky – Altitoy Ternua, Pierra Menta, Patrouille des Glaciers/Trofeo Mezzalama (striedajú sa po roku) a Adamello Ski Raid/Tour du Rutor (tiež po roku). Podľa Šiarnika sú Boky jedinečné. Nie sú na ľadovci, ale zároveň nad pásmom lesa v nie extrémnych výškach. Tvrdí, že koncepčnou prácou a vytvorením tradície sa môžu dostať aj ďalej. Podotkol, že všetko nie je len o peknej trati a scenériách, práca organizátorov spočíva aj v propagácii, marketingu a motivovaní zahraničných pretekárov.
Víťazi sa dali dokopy ani nie deň pred štartom Čítajte Presvedčil sa, že na to má
Po náročnom dvojboji Pierra Menta, Bokami štartom na Malinom Brde zakončil domácu sezónu prekonaním traťového rekordu.
„Našli sa ľudia, ktorí neverili, že po Pierre budem schopný pretekať. Vyhrali sme Boky a rekord na Malinom bol čerešničkou na torte. Podmienky neboli ideálne, čo podotkol aj držiteľ bývalého traťového rekordu Jozef Hlavčo, po novom primárne bežec.“
Po návrate do Slovinska takmer hneď ihneď išiel do Talianska na finále Svetového pohára, kde chcel vylepšiť výsledok z Etny. Opäť zistil, aký nevyspytateľný šport robí.
„Vo večernom šprinte som vypadol vo štvrťfinále na konečnom 19. mieste. Na keby sa nehrá, ale ak by sa mi nepretočilo pútko a dovolilo by mi rýchlejšie finišovať, dostal by som sa do Top 12. Chýbalo len 21 stotín. Opäť som sa presvedčil, že mám na to, aby som dosahoval lepšie výsledky,“ našiel pozitívum pretekov v slávnom stredisku Madonna di Campiglio.
Najvydarenejšia zima
V pláne mal aj pár pretekov v Alpách. Aprílové počasie býva nevyspytateľné aj v týchto krajinách. Preteky na Marmolade boli zrušené pre príliš veľa snehu a hroziace lavínové nebezpečenstvo.
„Ďalšie preteky na hranici Slovinska a Talianska pod vrcholom Kanin, ktoré sa mi podarilo vyhrať, sa niesli v extrémnom teple. Na západe Talianska som bol s Petrom Volnárom na Grand Paradisso. V slušnej konkurencii sme skončili siedmi a sezónu som zavŕšil fajn umiestnením.“
Pre bývalého víťaza Slovenského pohára juniorov v bežeckom lyžovaní to bola najúspešnejšia sezóna: „Ku každej sezóne pristupujem s tým, že sa chcem pripraviť čo najlepšie. Veľa vecí sa môže rýchlo zmeniť, stačí zranenie alebo choroba. Treba na seba vytvoriť zdravý tlak, ten motivuje v príprave. Keď som začínal pred šiestimi mesiacmi prípravu na snehu, neočakával som, že to bude takto dobré,“ priznal reprezentant SCARPA / SK Žiarska dolina.
Chce atakovať desiatku
A čo v ďalšej sezóne? Zvažuje možnosť štúdia v jednom z alpských miest. Verí, že mu to pomôže k ďalšiemu rastu.
„V šprinte a vertikále je pri ideálnej príprave reálna desiatka. V individuálnych pretekoch a pretekoch dvojíc vstupuje do hry veľa aspektov. Myslím, že poctivou prácou sa dá prepracovať vysoko aj v týchto klasických skialpinistických disciplínach. Budúci zimu by som chcel spraviť aspoň jeden výsledok v najlepšej desiatke. Tejto méte zodpovedá aj prístup, no stále som študent a nemusím riešiť iné veci. Dá sa na to zamerať a chcem skúsiť, kam ma to pustí. Nielen kvôli sebe, ale pretože by som chcel opäť vrátiť slovenský skialp do prvej ligy. Podpora zo štátu je v našom, zatiaľ neolympijskom, športe malá. Ja sa však na ňu nespolieham a týmto ďakujem sponzorom, ktorí mi pomáhajú a verím, že sa to môže podariť,“ uzavrel Šiarnik.
Slovensko vymenil za Slovinsko Čítajte
