RUŽOMBEROK. Umelecký rezbár Rastislav Sabucha, ktorého predkovia žili vo Vlkolínci po stáročia, vytvára unikátny drevený betlehem. Unikátny je tým, že vzdáva hold starým Vlkolínčanom, ich tvrdej práci, skromnosti a láskavosti. Veľké diely pritom vyrezáva do jedného kusa dreva.
O drevený vrezávaný betlehem sa rezbár delí aj s verejnosťou. Vystavil ho v humne oproti galérii. Otvára ho vždy, keď na ňom pracuje.
Pred sto rokmi bol iný
S myšlienkou vytvorenia diela sa rezbár začal pohrávať už pred piatimi rokmi, chcel vytvoriť niečo, čo by znovu oživilo staré časy, na ktoré často a s láskou spomínali aj jeho predkovia, vlkolínski rodáci. Zároveň by to malo slúžiť ako pamiatka a úcta pôvodným obyvateľom, ktorí vytvorili a zachovávali jedinečnú drevenú osadu v horách.

„Chcel som, aby návštevníci mali možnosť uvidieť Vlkolínec taký, aký bol pred sto rokmi, úplne iný, aký je dnes. Aby mohli ľudia znovu uvidieť to, čo dennodenne videli starí obyvatelia Vlkolínca, keď pred svitaním vstávali a večer sa narobení vracali za odpočinkom, do svojich skromných domčekov.“
Pracuje s lipovým drevom
V duchu slovenskej kresťanskej tradície sa Rastislav Sabucha rozhodol pre motív betlehemu, Svätej rodiny, ktorý osadil do prostredia tradičného vlkolínskeho dvora.
„Postupne, ako som začal zhromažďovať informácie a rôzne obrazové materiály, pribudla myšlienka znázorniť v pozadí tejto scény historický pohľad na dedinu aj s jej okolím. Asi po roku bol výsledkom môjho snaženia návrh veľkého skladaného re-liéfu, tvoreného ôsmimi veľkoplošnými reliéfmi vyrezanými do lipových foršt.
Plán priebežne rozširuje. Už teraz je jasné, že ide o prácu na niekoľko rokov a konečnú podobu betlehemu teraz autor ešte nevie odhadnúť.
Pracoval so starými fotografiami
V súčasnosti vytvoril prvý základný reliéf, ktorý je dlhý tri metre. Sabucha ho vrezal dojediného kusa dreva. Znázorňuje tradičný dvor s hospodárskymi budovami a množstvom náradia a náčinia, ktoré bolo jeho súčasťou. Žiadny z motívov nie je náhodný a na umeleckom diele má svoj význam.
Betlehemu dominujú tváre, sú to starí Vlkolínčania.
„Tváre sú výberom už nežijúcich ľudí, ktorých predlohou boli staré fotografie. Sú medzi nimi osobnosti Vlkolínca, moji predkovia, aj ľudia, ktorých som ešte sám poznal.“

V spodnej časti je v strede zmenšenina sochy Panny Márie z priečelia vlkolínskeho kostolíka a doplnil typickú flóru z okolia dediny.
V strede v prázdnom priestore je prichystané miesto pre Svätú rodinku, tak ako to poznáme v tradičných betlehemoch. Naľavo je senník, po vlkolínsky štál, ktorý rezbár plánuje doplniť o výjavy znázorňujúce práce na lúkach. Vpravo nechal priestor pre salaš s kolibou.
Keď pracuje, ukáže ho ľuďom
„Postupne by som chcel do reliéfu dopĺňať ďalšie postavičky, zvieratká, náradie a množstvo ďalších detailov, ktoré patrili k obrazu dediny, tak aby mal celok okrem estetického aj tak trochu náučný rozmer. Mám v pláne pridávať každý rok jednu vrstvu, aby betlehem pomaly rástol a pravidelným návštevníkom poskytol vždy nový, zaujímavejší pohľad.“
Prvú časť betlehemu vystavil Sabucha už vlani od augusta. Len nedávno sa pustil do prác na ďalšom reliéfe priamo v priestore expozície. Rezbár na ňom pracuje, keď mu to dovolí čas a podľa toho ho aj sprístupňuje verejnosti.
