LUDROVÁ. Národný park Nízke Tatry chce lipy pri kostolíku vyhlásiť za chránené stromy. Do zoznamu by sa mali dostať štyri lipy malolisté, ich vek odhadli na tristo rokov. Jedna z nich, tá najväčšia, by mala byť ale ešte staršia.
Okrem úctyhodného veku majú aj úctyhodné rozmery. Narástli do obvodu od 3,5 po 5,3 metra a výšky od 19 do 23 metrov.
Najstaršie v Ružomberku
„Zdravotný stav je primeraný ich veku, stromy sú vitálne s veľkými a symetrickými korunami a v minulosti boli ošetrované,“ povedala Ľubica Jurášová, ktorá spracovala program ochrany ludrovských líp.

Stromy pri kostolíku chcú chrániť z viacerých dôvodov. Majú význam nielen z vedeckého hľadiska, ale aj historického a okrem toho sú významným krajinným prvkom.
Štát prispieva na ochranu chránených stromov. Robí tak cez rozpočet Štátnej ochrany prírody. "Okrem toho, že vyhlásenie chráneného stromu je štátnym záujmom, aj vlastník pozemku, na ktorom strom rastie je zo zákona povinný sa o strom starať, najmä ho ošetrovať a udržiavať. Štátna ochrana prírody sa preto snaží o zabezpečenie spolufinancovania starostlivosti s dotknutými vlastníkmi pozemkov," vysvetlil Milan Krištof, dendrológ Národného parku Nízke tatry.
Výhoda, že strom získa štatút chráneného stromu podľa zákona je podľa jeho slov v najmä v ocenení jeho hodnôt mimoriadneho významu a vo zvýšenej praktickej starostlivosti a ochrane.
Na Slovensku je v súčasnosti 443 stromov, ktoré chráni osobitý zákon, z toho 12 rastie v Ružomberskom okrese. Ludrovské lipy budú najstaršie chránené stromy nielen v Ružomberku, ale aj v Liptove.
Najstaršou slovenskou lipou je lipa kráľa Mateja v Bojniciach. Podľa niektorých zdrojov rastie najstaršia lipa Liptova v Bodiciach, v katalógu chránených stromov ale, prekvapivo, chýba.
Zomierala, keď bol kostol prázdny
Ludrovský kostolík je opradený legendami, dych berúcimi príbehmi o templároch, pokladoch, duchoch.
Legendy sa nevyhli ani starým lipám. Azda najznámejšia, ako ju zachytáva aj monografia obce, hovorí o zázraku, akoby lipa žila spolu s kostolom a veriacimi.
Hovorí, že v obdobiach, keď bol kostol pre svoj schátraný stav zatvorený a nekonali sa tam bohoslužby, prastará lipa pred kostolom začala schnúť. Na jar nezakvitla, vyzerala, akoby odumierala. Po opravách a obnovení bohoslužieb boli rozhodnutí užívatelia a patróni kostola, členovia rodiny Rakovských, vyschnutú lipu zoťať. No len čo kostol obnovili, lipa ožila a je živá dodnes.

