
LIPTOV. Z pera, skúseností a vedomostí etnologičky Ivety Zuskinovej vychádza nová kniha Ovčiarstvo v Liptove.
Autorka, ako hovorí, ju venuje pamiatke bačov a valachov v odeve zo súkna so širokými opaskami, vybíjanými kapcami a okovanými klobúkmi.
„S valaškou v ruke sa nebáli medveďa, vlka ani zlodeja. Poznali tajomstvá prírody, riadili sa podľa slnka a mesiaca. Radi sa zabávali, spievali valaské piesne a tancovali odzemok. Nasledujúcim generáciám zanechali dedičstvo krásy, vedomostí a zručnosti,“ povedala.
Konkrétne dediny, rodiny, príbehy
Publikácia predstavuje ovčiarstvo pod Tatrami od jeho počiatkov, dôkladne predstavuje vplyvy na spoločnosť, fungovanie života na salašoch a pretkáva ich príbehmi a spomienkami bačov, kronikárov. Dopĺňajú ich pútavé fotografie zo života v horách, na lúkach, jarmokoch, pri náročnej práci.
„V súčasnosti je ovčiarska valaská kultúra unikátom a špecifikom tradičnej ľudovej kultúry Slovenska,“ vysvetlila Zuskinová.
Autorka zbierala príbehy z liptovských dedín s bohatou ovčiarskou tradíciou. Dozvedáme sa podrobnosti zo života salašov a pastierskych rodín, napríklad vo Važci, Ludrovej, Štrbe, Liptovskej Kokave, Porúbke, Jakubovanoch, ale aj dolnoliptovskej Ludrovej, Liptovských Sliačov.
Bačovia vedeli aj čarovať
Veľmi príjemným osviežením sú príbehy bačov a valachov, napríklad aj o tom, ako hrom zabil až 160 oviec a tie museli zvážať z hôr na konských vozoch, alebo ako si bačovia niekedy navzájom robili zle, čary pritom nevynímajúc.

Vtipy o pastieroch a turistoch sa zakladajú na pravde, veď aj tí liptovskí vymýšľali na nich kadejaké zábavné fígle, nevyhli sa im ani dotieravé paničky, ktoré boli v kolibách nie vždy vítanou návštevou.
„Raz si chceli pastieri v Demänovej neďaleko hotela vypiť a nemali čo, tak bača Paučiak povedal:
„Štefan, zahraj dáku na heligónke!” Do pätnástich minút boli pri kolibe rekreanti z hotela, doniesli fľaštičku pálenky, bača im ponúkol žinčice, pospievali si spolu a zabavili sa.“
Hlavný aktér príbehu, Štefan Mojš Hajtman ml., žije v Liptovských Sliačoch.
Iveta Zuskinová sa dlhodobo venuje výskumu ovčiarstva pod Tatrami. Naposledy vydala knihu o tomto fenoméne pred takmer dvadsiatimi rokmi.
„Dúfam, že nová kniha sa bude ľuďom páčiť. Veľmi bolo treba urobiť takúto knihu, lebo napríklad v prvej som nemala doslova takéto pikošky. Kniha je dielom aj mnohých pamätníkov a ľudí, ktorí mi veľmi pomohli, že pozbierali dokumenty a informácie o starých ovčiarskych rodinách.“
