PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Legendárna detská ozdravovňa Železnô v nízkotatranských lesoch nad Partizánskou Ľupčou k prvému januáru skončila. Ministerstvo zdravotníctva, pod ktoré ozdravovňa patrila, ju pre nerentabilitu zatvorilo. Chýbali pritom tri roky a ozdravovňa by oslávila storočnicu fungovania.
V Železnom sa liečili deti s obezitou a anémiou, vďaka vysokohorskej klíme sa liečili aj z chorôb dýchacieho aparátu a neuróz. Deti mali k dispozícii ihrisko, vlek, školu.
V Železnom je pokoj
Areál ozdravovne vrátane budov prešiel pod správu Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. „Do konca mája bude majetok plne pod správou nemocnice, ďalšie nakladanie s majetkom bývalej ozdravovne je plne v kompetencii tejto nástupníckej organizácie,“ povedala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.

Nemocnica od začiatku roka analyzuje možnosti ďalšieho využitia areálu detskej ozdravovne. „Vzhľadom na aktuálnu situáciu nie je možné využívať zariadenie na pôvodný účel,“ povedala Ružena Maťašeje, hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice.
Počas našej návštevy bol v Železnom pokoj, stretli sme iba pár ľudí. Hoci sa o Železnom hovorí ako o spustnutom mieste, nie je to celkom pravda, niektoré budovy boli opravené. Ak chce ale banskobystrická nemocnica areál znova postaviť na nohy, bude potrebovať nemalú finančnú injekciu.
Nechcú ho nechať chátrať
Pre nemocnicu by bolo neefektívne, keby mala bývalú ozdravovňu len v správe a nevyužívala ju.
„Napriek tomu, že neustále narážame na rôzne prekážky, máme v úmysle vynaložiť maximálne úsilie, aby areál nechátral a bol využitý jeho potenciál. Naďalej chceme, aby slúžil čo najväčšiemu počtu detí a dospelých,“ povedala Maťašeje.
Nemocnica zamestnáva asistentku generálnej riaditeľky pre Železnô, ktorá rieši uskutočnenie plánovaných zámerov. „Prvým konkrétnym výsledkom bude organizácia detských letných pobytových táborov.“
Peniaze z poisťovní nestačili
Roky sa do areálu detskej ozdravovne v Železnom výrazne neinvestovalo a peniaze, ktoré malo zariadenie zo zdravotných poisťovní, nestačili na obnovu, ktorú by potrebovalo.
„Na stav budov vplývajú napríklad aj klimatické podmienky, sú zároveň samostatne stojace, čo zvyšuje náklady na ich prevádzku. Všetky tieto skutočnosti v kombinácií s nízkymi úhradami zo strany zdravotných poisťovní spôsobujú, že zariadenia nezostávajú dostatočné prostriedky na adekvátnu obnovu, rekonštrukciu a operatívne udržiavacie opravy,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Náklady na opravy a udržiavanie za posledné tri roky predstavovali iba tri percentá z celkových prevádzkových nákladov za toto obdobie.
Hovorkyňa ďalej vysvetlila, že výsledky revíznych činností zdravotných poisťovní ukázali, že v uvedenom zariadení nie sú dodržiavané personálne normatívy. „Deti, ktoré toto zariadenie navštevovali, nemali indikované také diagnózy, na liečbu ktorých bola ozdravovňa určená.“