ĽUBOCHŇA. „Na plaváreň mám tie najlepšie spomienky,“ povedal Ctibor. Kedysi pracoval na neďalekom lyžiarskom vleku, ktorý rovnako ako plaváreň patril telovýchovnej jednote.
„Bolo tam naozaj krásne, vychytené miesto. Fungovali tam detské tábory, reštaurácia s diskotékami. Na plaváreň chodili návštevníci z celého okolia. Bazén bol veľký, síce s chladnejšou vodou, ale ľudia to tam mali radi. Pamätám si, ako sa do neho skákalo zo zábradlia na poschodí. Tábory navštevovali deti z Bratislavy, Ostravy pre zdravý horský vzduch. Areál bol skutočne nabitý.“
Dnes je z areálu plavárne miesto vhodné len na nakrúcanie hororov. Svoje služby prestala poskytovať začiatkom tohto tisícročia. Zlodeji a vandali všetko zničili, roz-kradli. K devastácii prispel aj požiar turistickej ubytovne.
Z pýchy sa stala hanba
Plaváreň začala poskytovať svoje služby v 70. rokoch minulého storočia. V tej dobe nebolo široko-ďaleko podobné zariadenie. Mala tri nezakryté bazény, turistickú ubytovňu s reštauráciou, chatu, poskytovala ďalšie žiadané služby. Nečudo, že si okamžite získala veľkú obľubu.
Miroslav z Ľubochne si jej zlaté časy pamätá veľmi dobre.