Na Jána majú vraj najväčšiu moc všetky živly – zem, voda i oheň. Sviatok Jána (24. júna) prichádza krátko po letnom slnovrate kedy je v našich končinách najdlhší deň a najkrajšia noc. Tento rok pripadá na 21. júna.
S Jánom sa viaže veľa magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom. Na Jána sa zvykli zapaľovať ohne a vatry. Jánske ohne (nazývané aj vajana alebo sobotky) sa pálili v noci z 23. na 24. júna. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali.
Kúpanie pod holým nebom, pardonovaná promiskuita
Sviatok letného slnovratu poznajú všetci Slovania. Rusi ho volali Kupalo, Poliaci Sobotky, južní Slovania mu hovorili Kres.
„Názov Kupalo, ktorý používali východní Slovania, naznačoval, že išlo o prvé kúpanie pod holým nebom, a preto sa u Rusov zvyčajne ráno išli okúpať všetci muži, ženy aj dobytok,“ vysvetlila etnologičla Katarína Nádaská. Zdôraznila, že ohňu sa v minulosti prisudzovala veľmi silná očistná funkcia. V túto noc bola dokonca pardonovaná promiskuita a na deti splodené počas nej sa u starých Slovanov nepozeralo ako na nemanželské deti.
Poklad sa ukrýva pod čertovým rebrom
Tradovalo sa, že byliny nájdené počas svätojánskej noci, majú ozdravujúce účinky. Na mieste, kde vykvitlo papradie, ľudovo nazývané čertovo rebro, mal byť ukrytý poklad. Na Jána sa vykonávali aj mnohé magické obrady. Dievčatá vili vence a hádzali ich do koruny stromu. Ak sa im veniec zachytil na konári, mali sa do roka vydať. Niektoré si na noc pod vankúš dávali mužské nohavice a dúfali, že sa im vo sne ukáže budúci ženích.
Šťastie mal mať ten, kto v tento deň chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. V Bobrovci si napríklad na svätojánsku noc kládli pod hlavnicu steblá trávy. Čo sa komu vtedy prisnilo, malo sa splniť. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať, nekopalo ani inak nemala narušiť zem.
Vatry sa rozhoria v mnohých obciach
Jánske vatry sa v nasledujúci víkend rozhoria v mnohých obciach. Napríklad 23. júna v areáli Markuška v Lúčkach, na Skalke v Bielom Potoku, v Stankovanoch bude pálenie jánskych ohňov spojené s tanečnou zábavou. V Čutkovskej doline zapália vatru 24. júna po západe slnka a pripravili aj sprievodný program.
V skanzene o Jánovi trochu inak – aj s valaskou hostinou
Bohatý program bude v nedeľu v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Začne sa o 10. h Kupalskou slávnosťou – o Jánovi trochu inak. Bylinkárka Katarína poradí, ako pripraviť čaje, tinktúry, masti a oleje z liečivých bylín, v programe je aj Valaská hostina, jánske zvyky na salaši, ochutnávka pastierskeho demikátu od baču Štefana Črepa, na harmonike zahrá a zaspieva Adriana Beloritová. O 14. h v programe nazvanom Na východňanskej Širočine vystúpi Folklórna skupina Kriváň z Východnej.
Svätojánske noci v Liptovskom Jáne
Najväčšie a najdlhšie budú svätojánske slávnosti v Liptovskom Jáne, ktoré trvajú až tri dni a sú už tradične spojené s otvorením letnej turistickej sezóny v Jánskej doline.
Začali sa už v piatok 22. júna. O 18. h zahralo Divadlo zo šuflíka predstavenie o Jankovi a Marienke, v kultúrnom programe vystúpili folklórne skupiny aj folkové duo. Po lampášikovom sprievode svätojánskych mušiek zapálili vatru v areáli Štartu, kde bola tanečná zábava so skupinou Eminent s polnočným žrebovaním vecných cien.
V sobotu 23. júna sa uskutoční už 10. ročník svätojánskeho jarmoku, deti a celé rodiny sa môžu vydať na cestu rozprávkovým lesom po Svätojánskom chodníčku, kde budú prichystané zaujímavé súťaže. Popoludní si „starí páni“ zmerajú sily na futbalovom turnaji.
V nedeľu 24. júna o 14. 30 h bude v evanjelickom kostole koncert spevokolov Liptova a večer o 19. h odohrajú v kultúrnom dome domáci ochotníci – DS Okno divadelné predstavenie Ryba pre štyroch.
