LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Svetová špička zaplavila mesto a vodný areál už na začiatku týždňa. Liptáci mohli vidieť olympijských víťazov, majstrov sveta a Európy či iných medailistov nielen počas pretekov, ale aj tréningov.
Oficiálny program sa začal vo štvrtok poobede kvalifikáciou extreme slalomu. Jeho vyvrcholenie bolo až v nedeľu poobede. Ženský kajak vyhrala Američanka Sage Donnelly, medzi mužmi triumfoval Rus Pavel Eigel.

Všetky hlavné kategórie prišli na rad v piatok. Tento deň bol vyhradený výlučne pre kvalifikačné boje o miestenky do semifinále. Po prvej jazde pretekov bolo Slovensko vysmiate, keďže postúpili ďalej všetci štyria slovenskí kanoisti – Michal Martikán, Alexander Slafkovský, Marko Mirgorodský a Matej Beňuš. Do semifinále postúpilo aj kompletné trio kajakárov v zložení Michaela Haššová, Eliška Mintálová a Elena Kaliská.
Popoludní sa ukázali kanoistky a kajakári. Aj všetky tri ženy našli cestu do semifinále, z kajakárov sa zadarilo len dvojici mikulášskych klubových reprezentantov Jakub Grigar, Martin Halčin.
V sobotu neprešiel do finále C1 muži len Mirgorodský. V desaťčlennom boji najlepších sa takmer neobjavil Slafkovský, no napokon sa tešil zo striebornej medaily.
„Teším sa z pódiového umiestnenia pred domácim publikom. Veril som, že to vyj-de na prvú priečku a urobil som pre to všetko. Prišiel som o ňou na poslednej protiprúdnej bránke. Medaila je doma, verím, že diváci boli spokojní. Ja som spokojný za každé pódium,“ skonštatoval po dojazde Slafkovský.
„Doma je doma a sme radi, že medaila ostala tu. Mohli to spraviť aj kolegovia Martikán, Beňuš alebo Mirgorodský. Je to začiatok náročného seriálu Svetového pohára, ktorý pokračuje v Krakove a Augsburgu,“ doplnil tréner Stanislav Gejdoš.
Po kanoistoch sa vo finále neukázala ani jedna Slovenka, keď sa ich cesta pretekmi skončila v semifinále. V poobednom programe sa po emotívnej rozlúčke s kategóriou C2 muži posadili do jednej lode Ján Bátik a Soňa Stanovská. V kategórii C2 mix doma vyhrali zlato.
V nedeľu zobrali do rúk pádla kanoistky a kajakári. Do finále neprenikla ani jedna slovenská žena, Mikulášanka Škáchová si pripísala až desať trestných sekúnd.

Martin Halčin predviedol v semifinále kvalitnú jazdu, ktorá ho posunula do dôležitého finále. Jeho úspech však Jakub Grigar nedokázal napodobniť.
„Asi mi po semifinále došli sily. Tri ťuky sú veľa, s nimi som nemohol pomýšľať na lepší výsledok. Pri prvom, o ktorom viem, som mal vodu v očiach, nevidel som špicu a šiel som tak nejako po pamäti, o ďalšiu bránku som zavadil vrchným listom pádla. Celkovo som však spokojný. Po dvoch rokoch plných zranení som znovu späť medzi najlepšími. Pozitívne je, že už mám istú účasť na všetkých kolách SP i na MS, takže som pokojnejší. Verím, že ešte dosiahnem v tejto sezóne lepší výsledok,” povedal po finálovej jazde Martin Halčin. Sklamanie mu prebilo vedomie, že si výsledkom zabezpečil účasť na svetovom šampionáte aj v 4. a 5. kole Svetového pohára.
„To mi chýbalo, keďže posledné roky som odjazdil len polovicu sezóny,“ doplnil.