ŠVOŠOV. V piatok 8. júna v dohrávanom stretnutí 14. kola Švošov v súboji s Pribylinou účasť vo vyššej súťaži spečatil za trinásť minút. Za stavu 4:0 pre domácich hlavný arbiter Miroslav Kudroň zápas ukončil, pretože počet hráčov hostí klesol pod sedem. Predčasne, z rovnakého dôvodu, sa skončil aj duel predposledného kola medzi Švošovom a Smrečanmi-Žiar. V tomto prípade po prvom polčase (6:0). Práve touto témou sme začali rozhovor s dlhoročným predsedom OŠK Švošov Dušanom Roštekom.
Demänovú, ktorá nastúpila iba s deviatimi mužmi, ste deklasovali 14:0, ďalšie dve stretnutia skončili doslova blamážou najvyššej liptovskej súťaže. Čo si o tom myslíte?
– Pre mňa osobne to bolo obrovské sklamanie. Pred Demänovou klobúk dole, hráči, čo pricestovali, odohrali celých deväťdesiat minút. Hanbiť sa môžu tí, čo sa na zápas vykašľali a svojich kolegov takto nechali v štichu. Čo sa týka Pribyliny, jedným slovom hanba. O dva dni na to Pribylinčania prišli do Ludrovej už so sedemnástimi hráčmi. Čo si má o tom človek myslieť? Posledný domáci zápas proti Smrečanom takisto nepríjemný šok. Mám pocit, akoby sa títo súperi báli s nami odohrať deväťdesiat minút, aby neodišli s výpraskom.
Ako diváci reagovali na skrátené minutáže?
– Tých mi bolo najviac ľúto. Na Pribylinu sa ich zišlo skoro dvesto. Hráči potom absolvovali aspoň tréning, na ňom zostalo asi osemdesiat ľudí.
Keď sa celkove obzriete za uplynulou sezónou, môžete povedať, že vyšla podľa vašich predstáv?
– Určite. Hlavne jarná časť. Počas nej sa potvrdilo, že disponujeme suverénne najlepším hráčskym kádrom. Už aj v priebehu predchádzajúceho súťažného ročníka sa o Švošove tvrdilo, že hrá najkrajší futbal. Teraz sme to pretavili do výsledkov. Pred dvomi rokmi chlapcov prevzal tréner Alojz Babala, vlani v lete k nemu pribudol Peter Cárach. Je to tandem, ktorý si s hráčmi sadol, vie s nimi robiť, komunikovať. Spoločne vytvorili jednu stmelenú partiu.

Dvakrát vaše mužstvo v odvetnej časti jemne zakoplo, keď remizovalo zhodne 1:1 doma s Liptovskou Kokavou a v Ludrovej. Čo vy na to?
– Kto videl tieto zápasy, určite mi dá za pravdu, že jasne boli v našej réžii. Vypracovali sme si kopec čistých šancí. Ludrovej bod vychytal brankár, ktorému pomohla aj nemohúcnosť našich strelcov. Kokava k nám zavítala s totálnym antifutbalom a celých deväťdesiat minút iba bránila. Navyše, jedinú chybičku v našej defenzíve potrestala gólom. V kuse sme hrali do plných, súper bránil s deviatimi mužmi, tí, kde boli otočení, tam loptu odkopli.
Vravíte, že máte najlepšie mužstvo, no s podobným mančaftom ste kráčali aj predchádzajúcim ročníkom a bolo z toho iba štvrté miesto, prečo?
– Keď si pozriete náš vekový priemer, tak dostanete odpoveď na túto otázku. Stále ide o mladý tím, no za rok o čosi dospel a je vyzretejší.
Ktorý zápas jari považujete za kľúčový alebo zlomový?
– V Ľubeli, ktorá takisto chcela ísť na postup, kde sme v 4. jarnom kole vyhrali 4:1. Vtedy sa mužstvo dotiahlo na Liptovskú Teplú. Následne sme tieto tri body z vonku potvrdili doma proti Likavke (4:1).
Boli ste už vtedy presvedčený, že Švošov ovládne I. triedu?
– Presvedčený? Skôr som veril, že sme na veľmi dobrej ceste, a ak sa nič nepredvídateľné nestane, tak to dokážeme. Chlapci potom príkladne zabojovali.
Kalkulovali ste aj s tým, že dovtedajšiemu lídrovi Liptovskej Teplej môže dôjsť dych?
– Priznám sa, že áno. Predsa sú to vekovo starší futbalisti, hoci majú skúsenosti aj zo štvrtej ligy, no nepripravujú sa až tak na zápasy ako my. Čakal som nejaké zakopnutie.
Po poslednom zápase v Liskovej vás zdobilo až 122 nastrieľaných gólov a 39 najlepšieho kanoniera Jakuba Rošteka. To znamená, že ofenzíva je vašou dominantnou zbraňou?
– Útočný futbal, to je náš smer. Predurčuje nás k tomu i typológia hráčov. Na druhej strane, sem-tam sme nejaké góliky aj zbytočne inkasovali. Celkovo je však mužstvo dobre vyskladané.
Ktorých jednotlivcov by ste zvlášť vypichli?
– To je ťažké. Nerád dakoho vyzdvihujem, futbal je kolektívny šport. Kapitán Marek Žiara je však skutočným šéfom kabíny a naším dirigentom v strede poľa. Pravidelne dokazoval, že je najlepším záložníkom v súťaži. Jakubovi Roštekovi zase, podľa mňa, patrí honor najlepší útočník. Títo dvaja boli ozajstnými ťahúňmi. Popri nich sa mužstvo zvlášť opieralo tiež o Lukáša a Tomáša Drdákovcov, no nemožno nespomenúť ani nestarnúceho Martina Babeca, ktorý keď nastúpi, vždy dokáže chlapcov vyburcovať. Máme však aj ďalších výborných futbalistov, napríklad Kristiána Marcoňa alebo Matúša Gereca. Oporou bol tiež brankár Michal Poništ, ktorý k nám prišiel z Turian.
Už ste poďakovali hráčom za primát v I. triede?
– Áno, hneď po nedohranom stretnutí proti Pribyline. Som rád, že chlapci plnia moje sny. Futbal robím preto, že ho mám rád. Štvrtýkrát som vo Švošove pri zisku pohára za víťazstvo v jednotke. V minulosti raz ako hráč a vo funkcii predsedu to bolo v jednom prípade s dorastom a teraz druhýkrát s áčkom.

Kto je najviac nápomocný futbalu v dedine a akému záujmu sa teší?
– V prvom rade obec, od nej plynie nezanedbateľná dotácia. Máme tiež malých sponzoríkov, aj im patrí veľká vďaka. Takisto peniaze naháňajú ľudia z výboru, vravíme si profesionálni žobráci. Významnú zásluhu na tom, že švošovský futbal napreduje a pýši sa veľmi pekným stánkom, má Ivan Roštek. Takisto nápomocný je starosta Milan Široň. Smelo však sa dá povedať, že celá dedina žije futbalom. Ten je u nás druhým náboženstvom. Tešili sme sa z najväčších návštev v I. triede, v priemere od 150 do 200 divákov. Na derby zápase proti Hubovej bolo takmer päťsto ľudí. Chodia aj ľudia z okolitých obcí, najmä zo Stankovian a z Ľubochne. Trošku sme tiež zatraktívnili domáce stretnutia. Na každé boli vytlačené vstupenky s menom súperom, s programom I. triedy a aktuálnou tabuľkou. Navyše boli zlosovateľné, vždy o dve ceny.
Švošov dobyl prvú triedu, padla už definitíva, či sa prihlási do V. ligy?
– Jasné, že ideme hrať V. ligu.
Dlhšie ste zvažovali tento krok?
– Ja s podpredsedom Petrom Urmínom ani chvíľku. O tom, že by sa nehrala vyššia súťaž, nebola ani reč. Máme mladý, vývojaschopný tím. Ak majú chlapci zbierať skúsenosti a posúvať sa ďalej, tak iba v V. lige.
Môžete na záver načrtnúť ako ďalej?
– Chceme a posilniť, doplniť káder o dvoch hráčov, po jednom do obrany a stredu poľa. Myslím si, že súcich útočníkov máme dosť. Uvidíme, ako náš zámer vyjde. Netajím, niektorí hráči sú na lane.