LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Veríme, že táto trinástka bude pre nás šťastná,“ povedal priamo pod sedačkou s číslom trinásť Jaroslav Hric, riaditeľ mestského Múzea Janka Kráľa.
Múzejníci vymysleli opäť originálny kúsok, ako ľuďom, ktorých je v letnej sezóne na námestí neúrekom, ponúknuť netradičný zážitok a zároveň predviesť históriu mesta a regiónu.
V centre mesta minulý týždeň osadili veľký stožiar z prvej lanovky na Chopok, nechýba ani legendárna dvojsedačka, ktorú si najmä staršie ročníky veľmi dobre pamätajú, pretože sa na nej sedelo bokom.
Ľudia si chcú na lanovke posedieť
Viacerí návštevníci si na lanovke chceli ešte raz posedieť.
To, že by nemali výhľad na hory, ale mikulášske námestie, by im pritom vôbec neprekážalo.

Pri lanovke sa zastavujú a spomínajú na to, ako sa na nej kedysi vozili, chodili na lyžiarske výcviky, alebo robili vôbec prvé oblúčiky na lyžiach.
„Je to stožiar zo starej pôvodnej lanovky v Jasnej, ktorú slávnostne spustili do prevádzky v októbri 1949. S určitosťou preto môžeme povedať, že je to múzejný artefakt,“ vysvetlil riaditeľ mestského múzea.
„Veríme, že ľudia si aj vďaka nej pripomenú zašlú históriu, lebo v Jasnej je stožiarov a stĺpov požehnane, no na námestí žiadne slovenské mesto lanovku nemá, hoci tá naša nie je funkčná.“
Stožiar so starou dvojsedačkou doplnili o informačné tabule s históriou lyžiarskeho strediska Jasná, aj vďaka ktorému sa Liptovský Mikuláš stal dôležitým mestom turizmu.
Osádzali ju žeriavom
Stožiar z lanovky má pripomenúť veľkú osobnosť liptovského cestovného ruchu – Alojza Lutonského.
Pamätník z pôvodného lanovkového stožiara s číslom sedem a sedačkou číslo trinásť bol v Jasnej pri zasnežovacom jazierku. Pre výstavbu ho museli odobrať a prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska sa dohodol s mestským múzeum na jeho presune.

V múzeu včera otvorili výstavu starých fotografií Alojza Lutonského. Jeho osobnosť a prínos pre región symbolizuje práve unikátna lanovka, ktorej časť preniesli za pomoci žeriavu a obrovskej pozornosti.
„Okrem iného bol vášnivý fotograf, do múzea sme od potomkov darom dostali významnú časť jeho fotoarchívu. Zachytával premeny Liptovského Mikuláša, Nízkych a Vysokých Tatier. Niektoré z nich majú sto rokov,“ vysvetlil Hric.
Niektoré fotografie už boli publikované, ale múzejníci verejnosti v nedeľu 16. júna sprístupnili aj tie neznáme fotografie.
Stožiar z lanovky, ktorú dal postaviť A. Lutonský, nie je pred Múzeom Janka Kráľa iba ako lákadlo k výstave fotografií. Lutonský múzeum šesť rokov viedol.
Po skončení výstavy sa stožiar, ktorý je majetkom obce Demänovská Dolina, vráti späť do Jasnej, pravdepodobne bude súčasťou náučného chodníka.
Lutonský bol odvážny vizionár
Učaroval mu Liptov, nápad pomenovať stredisko v Demänovskej doline ako Jasná vyšlo z jeho hlavy. Pre zaujímavosť treba ešte doplniť, že vymyslel aj názvy Domica, Zbojnícka chata, Hotel Esperanto či Björnsonova chata.
Zaslúžil sa o založenie viacerých inštitúcii v Liptovskom Mikuláši, región húževnato propagoval.

Prišiel tiež s odvážnou myšlienkou prepojiť lanovkami severnú, teda liptovskú stranu Nízkych Tatier s južnou, horehronskou.
Na Liptove tak bola prvá lanovka v Európe, ktorá prepájala dve strany jedného pohoria, teda prechádzala cez hrebeň.
Lutonský hovorieval, že keby sa troška poponáhľali a nepredbehol ich kanadský Quebec, tak by bola aj prvá na svete.
Lanovka využívala systém Von Roll, cestujúci do nej nasadali tak, že sedačka stála. Keď sa pohodne a bezpečne usadili, až potom sa zapla do systému lán a vydala sa na cestu na Chopok alebo dole.
Život Alojza Lutonského bol spätý s lanovkou na Chopok. Je symbolické, že posledný úsek lanovky von Roll vyradili z prevádzky päť dní po jeho smrti. Aloj Lutonský zomrel 14. júla 1997 vo veku 91 rokov.
Lanovkou z mesta do Jasnej
Vlani dostal A. Lutonský Cenu mesta Liptovský Mikuláš in memoriam.
„Vizionár Alojz Lutonský dokázal získať pre realizáciu svojich predstáv ľudí z rôznych povolaní a charakterov, neodradili ho neprajníci, hoci to boli ľudia významného spoločenského postavenia. Aj preto si zaslúži, aby sme si ho uchovali v pamäti. Aktivity Lutonského nám dávajú človečenský rozmer, robia nás ľudskejšími a učia nás vážiť si našu históriu, kultúru a prírodu,“ povedal primátor mesta Ján Blcháč.

Pred osemdesiatimi rokmi Lutonský vyslovil odvážny nápad.
Chcel prepojiť mesto Liptovský Mikuláš veľkokapacitnou lanovkou po skalách Demänovskej doliny až k jaskyniam a odtiaľ do Jasnej.
„Možno sa to raz v budúcnosti podarí,“ zauvažoval Hric, nástupca A. Lutonského na poste riaditeľa múzea. „A možno by sa tým vyriešila problematická doprava do Demänovskej doliny.“