BOBROVEC. Gabriela Gajanová opäť potvrdila, že na vrcholnom podujatí dokáže na osemstovke vykúzliť famózny výsledok. V roku 2016 odchovankyňa mikulášskej kráľovnej športu získala na európskom šampionáte do 18 rokov v Tbilisi v behu na 800 m bronz. Vlani zopakovala bronzové vystúpenie na majstrovstvách Európy v juniorskej kategórii v talianskom Grossete. Na nedávnych juniorských majstrovstvách sveta v atletike vo fínskej Tampere dobehla na štvrtom mieste za Weltejiovou z Etiópie, Austrálčankou Thomasovou a Švajčiarkou Sclabasovou. S 19-ročnou atlétkou z Bobrovca a aktuálne členkou AK ZŤS Martin sme sa porozprávali.
Bronzová medaila vám utiekla o 61 stotín. Veľmi to mrzelo?
V prvej chvíli veľmi. Medaila je fuč. Lenže keď sa človek s odstupom času nad tým zamyslí, tak si povie, že aj za 4. miesto treba byť vďačný a zvlášť za dosiahnutý čas.
V Tampere ste dvakrát stlačili svoje osobné maximum. Najprv v semifinále na 2:03,36 min. a vo finále na fantastických 2:01,90 min. Dala sa forma ešte lepšie vyladiť?
Najhlavnejší vrchol sezóny mi až rozprávkovo vyšiel. Veľmi mi pomohlo záverečné sústredenie v Zakopanom. Po návrate z neho sa zrodil prvý osobák na mítingu P – T – S v Šamoríne 2:03,52 min. Nuž a vo Fínsku forma až neskutočne vygradovala.
Keby vám niekto pred odletom na majstrovstvá sveta povedal, že skončíte štvrtá, ako by ste reagovali?
Jednému novinárovi som na túto otázku odvetila, že ani by som na šampionát nešla. Bolo to myslené skôr žartovne. Veľmi si vážim štvrté miesto, no ten kúsok od zisku medaily by asi každého škrel. Keď si však uvedomím, že som štvrtá najlepšia na svete, tak si vravím, Gabika neblázni, musíš byť rada, že je to tak dopadlo.
Ako by ste opísali finálový beh?
Predovšetkým bol ohromne ťažký. Pred štartom som sa necítila optimálne. Po dvoch predchádzajúcich osemstovkách robila svoje únava. Určite sa pod môj aktuálny stav podpísala tiež choroba, ktorá mi skomplikovala prípravu na majstrovstvá. Na druhej strane, psychicky som bola uvoľnenejšia, nie tak vystresovaná ako v rozbehu či v semifinále. Sama seba som presviedčala, že nemám čo stratiť, že treba predať úplne všetko, čo sa vo mne nakumulovalo. Súperky finále mimoriadne rýchlo rozbehli, viezla som sa síce vzadu, ale držala som kontakt so špičkou, aby v závere žila šanca zaútočiť a vybojovať si čo najlepšiu pozíciu.
Aké zdravotné problémy narušili prípravu?
Pred odchodom do Fínska som ochorela, išlo o nejakú chrípku. Mala som zvýšenú teplotu, bolesť v hrdle, sople. Už som strácala nádej, či vôbec sa postavím na štart. Ledva som prešla pár krokov a v Tampere som mala bežať tri osmičky. Takýto stav nikomu nepridá na pohode. Ľudia okolo mňa na čele s trénerom Pavlom Sloukom sa mi nesmierne snažili pomôcť. Zvlášť by som sa chcela poďakovať fyzioterapeutke Renátke Gajdárovej za jej mimoriadnu starostlivosť.
Nie je tajomstvom, že bolo treba zvládnuť aj perné chvíle v škole. Čo všetko vás čakalo?
Na Evanjelickom gymnáziu v Martine, kde som stále ešte tretiačka, to boli komisionálne skúšky zo všetkých predmetov. Veru, nebolo to jednoduché, ešte dve mi zostali. Keď sa vrátim z dospeláckych majstrovstiev Európy v Berlíne, zase sa pustím do štúdia. Takže žiadne prázdniny.
Zmenili ste s trénerom Sloukom niečo v príprave, keď nastal ďalší výrazný progres?
Každý rok sa výkonnostne posúvam, čím som staršia aj väčšiu tréningovú záťaž zvládnem. Takmer celý február sme boli na Kanárskych ostrovoch, ďalej nasledovalo sústredenie v Břeclavi, potom pobyt v Španielsku. Tam som sa zranila a pre problémy s chrbticou tri týždne stála. Bol to veľmi nepríjemný výpadok. Čo sa týka tréningovej náplne, s objemami sa nešlo hore, no intenzita jednoznačne narástla.
Stíhate si počas sezóny odskočiť aj domov?
Je to nabité. Domov prídem vybaliť kufor, nechať oprať veci a zobrať si čisté. Všetci mi však veľmi chýbajú. No postupne si musím zvykať na takýto kočovný život. Buď som v Martine na internáte, alebo niekde v hoteli. Veľmi rada sa však vraciam do Bobrovca, teším sa na svoju postieľku, na náš salaš. Vždy si skvele oddýchnem, je to super relax.
Ako vás doma privítali po majstrovstvách sveta?
Všetci boli zlatí. Ocino aj so sestrou Martinou prišli po mňa autom do Bratislavy. Stále sme však boli v kontakte počas môjho pobytu vo Fínsku.
Pred vami je ďalší vrchol, augustové majstrovstvá Európy mužov a žien v Berlíne. Rátali ste s týmto štartom?
Nosila som v hlave myšlienku, že by bolo skvelé splniť limit 2:02,50 min na veľkú Európu. Merané tréningy naznačovali útok na tento čas. Prioritne som sa koncentrovala na juniorský svet. Výkonu vo finále, ktorý znamenal aj splnenie limitu, som v prvom momente ani nechcela veriť. Časomer sa zastavil na neskutočnej hodnote 2:01,90 min. Okrem týchto majstrovstiev ma čaká ešte jedno významné podujatie – a to v septembri Európsky pohár v Španielsku v tíme Brna, za ktorý hosťujem v súťažiach družstiev.
Žiaci Tatrana postúpili do ligy Čítajte
Na veľkých pretekoch chce zájsť ideálnu jazdu Čítajte
