LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Nápad vytvoriť na Liptove sériu pretekov na horských bicykloch sa začal rodiť, keď prišiel Jakub Mikuláš za Jurajom Grešom s tým, že má záujem zorganizovať preteky doma v Trstennom. Dodal, že by sa mohol urobiť pohár.
„S Gabom Blcháčom sme tomu vymysleli názov. Veľa ľudí automaticky číta Cyklo, nie Cvyklo, ale už sa to lepší. Gabo má na starosti identitu značky a moderoval aj finále v Jakubovanoch,“ povedal s úsmevom Grešo.
Predminulý víkend boli druhé preteky a zároveň posledné preteky premiérového ročníka. Pohár mal síce len dve kolá, no zanechal dobrý dojem.
„Skončilo to nad očakávania. Takýto dosah som nečakal. Veď neprišli len ľudia z Liptova, ale aj z východu alebo Bratislavy. Sme radi, že sa ľuďom páčilo. Počúvali sme pozitívne ohlasy, ktoré nám určite vlejú extra motiváciu do ďalšej organizácie,“ pripojil Jakub Mikuláš.
Grešo dodal, že na Filištíne bolo v roku 2016 približne 50 ľudí a teraz zaznamenal stopercentný nárast účastníkov. Nechce, aby sa z pretekov stala masová záležitosť. Akýmsi limitom do budúcna by mohla byť cifra 150 ľudí.
Spadli aj organizátori
Nultý ročník cyklo pretekov zožal veľký úspech Čítajte Trate ponúkli aj zaujímavé miesta, ktoré preverili všetkých účastníkov. Pri pretekoch treba počítať aj so zraneniami. Našťastie, ani jeden z pretekárov nezaznamenal závažné zranenia.
„Na Filištíne som padol aj ja. Dokonca dva razy. Možno to bolo aj tým, že som nafúkal kolesá viac, ako bolo treba. Z dediny som išiel do Jakubovian na bicykli. Po kilometri mi strelilo zadné koleso. Prehodil som dušu a išiel ďalej. Aspoň to koleso bolo o čosi mäkšie,“ zasmial sa na vlastnej chybe Mikuláš, ktorý padol v zákrute a ešte aj do mláky plnej bahna. S úsmevom skonštatoval, že bol najšpinavším pretekárom vôbec.
Jeho kolega Grešo padol tiež, ale na Špajchni. Podľa jeho slov to bolo kvôli školáckej chybe. Chcel predbehnúť cyklistu pred sebou, no namiesto toho urobil kotrmelec.
Splnený účel
Obaja sa pri rozprávaní zhodli, že v pretekoch išlo najmä o uvoľnenú atmosféru a čistú zábavu z pohybu a cyklistiky.
„Chápem, že každému záleží na niečom inom, ale zamrzí, keď ľudia začnú špekulovať a riešia detaily, ktoré sú zbytočné. Previezol som sa, ponaháňal kamarátov, vydal zo seba maximum a zostal zdravý, čo viac treba? Na druhej strane je konštruktívna kritika veľmi dobrá. Vieme, kde máme medzery, kam sa to dá o rok posunúť a čomu sa máme vyhnúť. Ak by nebola kritika, čosi by nebolo dobre,“ zamyslel sa Grešo.
Cvyklo Pohár je o spájaní a vzájomnej pomoci Čítajte Okrem toho, že počet štartujúcich siahal ku dvom stovkám, aktívnych bolo aj množstvo dobrovoľníkov, ktorí obom chalanom uľahčili organizáciu o veľký kus.
„Bez ľudí sa nedá urobiť nič. Aj v tomto ohľade to splnilo účel. Dokopy sme dali nielen pretekárov, ale aj množstvo dobrovoľníkov. V Trstennom to bolo asi 40 ľudí, Filištín zohnal ešte o desať pomocníkov viac. Preteky sú dôležité, ale pre mňa je viac, keď sa ľudia spoja a robia na tej istej myšlienke,“ povedal Grešo.
„Akurát nemal kto ostať so mnou po pretekoch na pive. Je to asi tým, že výsledky sú rýchlo a všetci odídu. Na Špajchni chvíľu posedeli. Nechcene sme posunuli vyhlásenie, keď dievčatá dávali dokopy výsledky a vyskytol sa nejaký problém. Inakšie by sme museli vymyslieť kultúrny program. Ľudia dnes neostanú, nie každý ostane sedieť a rozprávať sa,“ podotkol Mikuláš.
