SOKOLČE. „Je dôležité stretávať sa. Porozprávať a spolu pospomínať na našu zaniknutú obec Sokolče,“ povedal krátko po stretnutí obyvateľov jednej z dedín zatopených vodami Liptovskej Mary Ľudovít Petráš. Roky organizuje stretnutia Sokolčanov. Chodí stále menej ľudí, voľakedy ich bolo aj s rodinami sto až dvesto,
Sporný most do Hlbokého nebude Čítajte naposledy ich prišlo vyše tridsať. To ale vôbec nevadí, pretože na nálade a radosti zo stretnutia s priateľmi z detstva to na úprimnosti neuberá.
Cintorín a tabuľa
Vlani pri cintoríne pribudla aj tabuľa, vďaka ktorej si lepšie predstavíte, kde sa Sokolče nachádzali a kde boli najdôležitejšie stavby. Na jeden zo stromov si počas stretnutí zavesia aj starú tabuľu, ktorá bola pri ceste a označovala začiatok dediny, zachovala sa vďaka Milanovi Grešovi, ktorý ju opatroval doma.
Prvú augustovú sobotu privítal zúčastnených doživotný richtár Ján Devečka – Jarabovie. Príhovor pri pomníku padlých Sokolčanov v SNP a obce Sokolče predniesol Ľudovít Petráš. Symbolickú vatru na háji v Sokolčiach zapálila skoro 86-ročná Julka Vantarová spoločne s richtárom. Hrou na harmonike všetkých pobavil a rozveselil Vladimír Jurkovič. „Na stretnutí si pri pomníku vždy uctíme pamiatku Sokolčanov, ktorí sú pochovaní na cintoríne a aj padlým Sokolčanom v SNP,“ povedal Ľ. Petráš.
Spomínali na Stana Mikitu
Témou rozhovorov sú aj významné osobnosti zo Sokolčov. Nemohli opomenúť ani
Ako dobre poznáte Liptov? Čítajte výraznú postavu Stanislava Guotha, známejšieho ako Stana Mikitu, ktorý sa v Sokolčoch narodil a ako osemročný odišiel s adoptívnymi rodičmi Mikitovcami do Kanady. „Tam sa vypracoval na výborného hokejistu. My v Sokolčoch sme tiež hrávali hokej, ale na zamrznutej rieke. Ihrisko sme mali až neskôr,“ zaspomínal Petráš.
Stan Mikita navštívil rodnú dedinu naposledy v roku 1960 na veľkej besede, prišlo sa vtedy na neho a známeho hokejového trénera Jána Staršieho pozrieť množstvo zvedavcov zo širokého okolia.
Zvon v skanzene
Sokolče boli najväčšou z trinástich dedín, ktoré v roku 1975 definitívne zatopila voda Liptovskej Mary. Viacero stavieb bolo prenesených do skanzenu v Pribyline, alebo aspoň ich kópie.
Zo Sokolčov sa nezachovala ani jedna stavba. Zachránil sa iba staručký zvon, ktorý dlhé roky tiež niekto schovával doma v humne. Sokolčania ho potom venovali skanzenu. Zvon stále zvoní, ale iba raz ročne.
Jeho zvuk sprevádza obyvateľov zatopených dedín počas Nedele rodákov v pribylinskom skanzene.
Sokolčania sa v hájiku nad priehradou stretli 38. raz. „A o rok sa zídeme znova,“ uzavrel Petráš.
Zomrel Stan Mikita, rodák z Liptova Čítajte
