LIPTOV. Chopok je najčastejším cieľom ich vychádzky, z vrcholovej stanice je totiž veľmi ľahko dostupný a výhľady z neho neopakovateľné.
Vrchol tretieho najvyššieho končiara Nízkych Tatier je už na pohľad iný ako ostatné. Nie je to práve elegantný štít s ladnými líniami, ale tvoria ho veľké balvany, akoby ich tam niekto nasypal z neba.
Medzi ľuďmi kolujú preto rôzne mýty, napríklad že skaly tam nanosil človek, aby tak narástla výška Chopku. Hovorí sa aj, že Chopok bol kedysi vyšší, jeho vrchol spadol a roztrieštil sa na obrovské balvany.
K liptovským partizánskym bunkrom láka mladých populárna hra Čítajte Geologička Monika Orvošová zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva vysvetlila, že na Chopku a pod ním vidíme kamenité a balvanovité blokoviská, sutinové kužele, morény a skalné zrútenia. Nie sú dielom človeka, ale prírody.
„Sú to mladé sedimenty, ktoré súvisia s mechanickým zvetrávaním povrchu hrebeňa Nízkych Tatier. Ide o procesy veľmi mladé, ktoré sa datujú do najmladšieho geologického obdobia, do štvrtohôr,“ vysvetlila.
Naše územie bolo len pred niekoľkými 10- až 100-tisíc rokmi zaľadnené.
Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni Čítajte „Kolísanie teplôt počas dôb ľadových a medziľadových, mráz, vietor a voda pomaly rozrušovali a roztrhali pevnú horninu a postupne húževnatú žulu rozdrobili na ostrohranné bloky.
Kamenné balvany sa gravitačne a za pomoci horských ľadovcov postupne zosúvali do dolín, kde ich nakoniec búrlivé rieky spod ľadovcov postupne transportovali až do Liptovskej kotliny.“
Aj Vrbické pleso, morénové jazero, vzniklo pôsobením ľadovcov pri ich ústupe zo severných svahov Chopku a Derešov.
