RUŽOMBEROK. V Ružomberku sa prvé intervenčné jednotky Sovietskej armády objavili v nasledujúci deň o 8.20 hodine. Obyvatelia mesta už o intervencii vedeli vďaka vysielaniu Československého rozhlasu a televízie.
Panika zachvátila mladé zamestnankyne Bavlnárskych závodov dochádzajúce za prácou z iných regiónov Slovenska. Tak skoro, ako to len bolo možné, opustili v obave pred neistou budúcnosťou Ružomberok, čím sa ešte viac situácia podniku skomplikovala.
Správy o približujúcich sa intervenčných oddieloch prilákali na nábrežie Váhu, k hlavnej cestnej komunikácii tisícky ľudí. Obyvatelia reagovali na vojenský zásah prejavmi spontánneho odporu, ničením smerových tabúľ, improvizovanými heslami, pokrikom a slzami i pokusmi o diskusiu s okupantmi.
Blokáda nákladiakov ružomberských závodov
Cestu od Liptovského Mikuláša pri závode Supra zablokovali nákladné automobily ružomberských podnikov i náhodne prechádzajúcich vodičov cudzích firiem. Vodiči i verejnosť zhromaždená v blízkosti Supry a Bystrickej cesty očakávali príchod intervenčných jednotiek. Blokádna bariéra na chvíľu potup sovietskej autokolóny zabrzdila, ale potom sa do jej čela presunul tank, aby jej uvoľnil cestu.
Časť šoférov nevydržala napätie z hroziaceho stretu a začala uvoľňovať cestu. Vtedy z priestoru brány SCP, slúžiacej pre nákladnú dopravu, vyrazil odvážny šofér Anton Dubovec a prekrížil sovietskemu tanku cestu. Ten prešiel cez nákladnú plochu vozidla a zdemoloval ho. Keď uvoľnil trasu pre ďalší postup autokolóny, zostal stáť na okraji vozovky pre prípad potreby ďalšieho zásahu.
Na veliteľa tanku, stojaceho v otvorenej veži, začali ľudia z davu zhromaždeného v blízkosti hádzať kamene. Nervy sovietskeho dôstojníka vydržali toto bombardovanie, ktorému sa pokojne a s rozvahou uhýbal. Stačila náhoda a zranenie vojaka mohlo rozpútať jeden z najhorších masakrov augustových dní, keďže koncentrácia civilného obyvateľstva v úzko vymedzenom priestore bola veľmi vysoká.
Vojská sa stiahli ku Štiavničke
Už napoludnie 21. augusta prerušili pracujúci bavlnárskych závodov na dve minúty prácu. O dva dni neskôr 23. augusta o 12. hodine sa Ružomberčania pripojili ku generálnemu štrajku na protest proti vojenskej intervencii.
Verejné priestranstvá, výklady a múry budov pokryli v prvom dni okupácie stovky hesiel, nápisov. Noc z 21. na 22. augusta len rozmnožila túto formu vyjadrenia nesúhlasu aktu okupácie.
Ružomberok nepatril medzi prvoradé ciele intervenčných síl, čo prispelo k zmierneniu mnohých konfliktných situácií.
Sovietske jednotky vstúpili do kasární a kontrolovali ich obmedzenými silami, disponujúcimi aj ťažkou vojenskou technikou. 24. augusta tu umiestnili svoje veliteľstvo. Pritom v zásade neznemožnili bežný posádkový život vojenského útvaru 8301. Ako celok sa stiahli mimo mesta do poľného tábora pri Štiavničke. Odtiaľ kontrolovali Ružomberok a blízke okolie mobilnými hliadkami na obrnených transportéroch.
Ľudové milície SCP poskytli svoj štábny GAZ na denný rozvoz tlačovín a letákov. Osádka dennodenne expedovala bleskovky a letáky na Donovaly, kde ich odovzdávala zástupcom redakcie Smeru.
Prečo nám berú slobodu, za ktorú sme spoločne bok po boku bojovali? Čítajte
Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš Čítajte Autor: Monografia mesta Ružomberok
