LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Drevuliaci z Račkovej doliny boli zrejme priveľmi zvedaví na okolitý svet, a tak sa naň vybehli pozrieť. Po Vavrišove, dedine pod dolinou, doslova zakotvil ďalší drevuliak aj v Liptovskom Hrádku.
Kanoista Tóno stojí v centre Liptovského Hrádku, zdraví všetkých okoloidúcich žiarivým úsmevom. Drevuliak je zatiaľ jediný, ktorý má aj zuby. Tóno totiž verí, že vďaka vysmiatej tvári sa mu podarí stopnúť nejakú dobrú dušu. Pri splavovaní Belej sa zachytil o balvan a zostal na suchu, teraz hľadá cestu domov.
Spojenie s dravou Belou
Tóna osádzali minulý štvrtok za veľkej pozornosti Hrádočanov.
Vodák nie je v Hrádku náhodou, hoci vodácky šport sa v novodobej histórii spája skôr s Liptovským Mikulášom.
„Vodáctvo sa ale zrodilo na Belej, poslednej dravej rieke ktorá sa do Váhu vlieva práve v Liptovskom Hrádku. Belá je aj dodnes riekou vodákov, ktorí s obľubou splavujú jej pereje,“ vysvetlila Jana Mrlianová, šéfka Komunitnej nadácie Liptov, ktorá projekt drevuliakov riadi.

Okrem toho Ondrej Cibák, otec vodného športu u nás, spolu s bratom Vladom a s nadšencami z Liptovského Mikuláša už v roku 1949 zorganizovali na sútoku Belej a Váhu prvé medzinárodné preteky vo vodnom slalome.
Hrádocký drevuliak sa oficiálne volá Tóno, ale niektorým by sa viac páčilo meno Ondrej. Tak uvidíme, aké meno sa napokon pre nového maskota osvedčí.
Z atrakcie sa ľudia tešia
Autorom ôsmeho drevuliaka Tóna je sochár Michal Hanula, ktorému pri práci aj inštalácii pomáhal tím šikovných ľudí vrátane Milana Mariča, ktorého tiež stráži drevuliak anjel. Výrobu a osadenie vodáka Tóna v Liptovskom Hrádku zastrešilo mesto Liptovský Hrádok a tamojšia píla, ktorá poskytla drevo.
Projekt drevuliakov sa teší veľkej pozornosti, horný Liptov má vďaka nemu skutočne unikátnu atrakciu. Je preto možné, že drevuliaci sa opäť rozrastú.

