BESEŇOVÁ. „Volali sme to kúpele,“ spomína Estera Droppová na časy, keď sa do jamy v Bešeňovej chodievala kúpať. „Kúpal sa tam aj Mikuláš Pružinský, bývalý minister financií slovenského štátu, ktorý býval v kaštieli v Bešeňovej. Mala som desať rokov a po ceste zo školy sme sa tam občas zastavili. Plávať a špliechať sme mohli až vtedy, keď dospelí odtiaľ vyšli. Sedávali na kraji. Vtedy kúpeľní nebolo. V jarku vytekajúcom z jazierka sa ľudia umyli a potom šup do vody. Chodili tam aj v zime.“
Liečivé účinky využíval aj otec Miroslava Kusku zo zatopenej dediny Liptovská Mara. „Počas druhej svetovej vojny musel ísť na nútené práce. Nemci ho po chrbte bili pažbami. Do teplej vody v bešeňovskom jazierku sa chodil liečiť.“
Po vrte sa voda stratila
Bazén tvorí okrúhla jama v zemi s priemerom približne šesť metrov, boky sú z travertínu. Voda v ňom bola čistá, mala stabilnú teplotu. Dalo sa v nej kúpať aj v zime. Prvýkrát z neho zmizla v roku 2006, súčasne vyschli aj všetky minerálne pramene. V tej dobe urobili vrt FBe-1.
„Tento prvý vrt spôsobil vyschnutie jazierka a blízkeho minerálneho prameňa,“

hovorí Ondrej Karkoška z Potoka, ktorý sa Bešeňovskými travertínmi a špeciálne bazénom zaoberá už dlho. „Po uzatvorení tohto vrtu sa vodný režim obnovil, avšak nie tak ako predtým. Výtok minerálneho prameňa pri železnici poklesol na jednu tretinu. Jazierko sa síce naplnilo, ale aj tu bol viditeľný pokles výtlaku minerálneho prameňa.“
Jeho slová potvrdzuje list, ktorý dostal z TANAP-u, túto lokalitu so 4. stupňom ochrany má v správe. Donedávna ako jediný pripúšťal možnosť súvisu vy-schnutia s prieskumným vrtom FBe-1. V liste sa píše, že bazén a minerálne pramene vyschli v rozmedzí apríla a mája 2006.
V júni 2006 sa vývery vôd po uzatvorení vrtu FBe-1 obnovili a jazierko sa plnilo vodou. Na základe toho začiatkom augusta 2006 vykonali štátny vodohospodársky dozor na prieskumnom vrte FBe-1 v areáli termálneho parku v Bešeňovej.
Z kontroly existuje zápis, ktorý je súčasťou odpovede pre Ondreja Karkošku.

„Vrt robili vo februári až júni 2006. Jedná sa o prieskumný vrt pre zistenie vhodnosti budovania využiteľného vrtu pre úžitkovú bazénovú vodu. Podľa geológov, ktorí pri tom boli, došlo k strate vody v zelenom travertínovom jazierku tým, že vrtom narušil horizont podzemných plynov, ktoré svojím tlakom udržujú vodu v jazierku. Po zistení straty vody v jazierku a jej príčiny bol horizont plynov zablendovaný a tlakom plynov sa voda v jazierku spätne udržiava a plyny vybublávajú na hladinu. Meraním teploty a mineralizácie vody vo vrte a v jazierku bolo preukázané, že sa nejedná o tú istú vodu.“
Počasie nemalo vplyv na vodu v jazierku
Vodný režim sa v tej dobe aspoň čiastočne obnovil, no v rokoch 2010 až 2011 urobili ďalší vrt s označením FGTB-1. „To bol posledný klinec do rakvy zániku jazierka,“ hovorí Ondrej Karkoška. „Odvtedy sa voda do neho nevrátila.“
Vrt urobili na základe odporúčania Krajského úradu životného prostredia v Žiline. Dôvodom bol nevyhovujúci stav vrtu ZGL-1, ktorý bolo treba nahradiť. Náhradou sa stal FGBT-1

Štátna ochrana prírody, Správa TANAP-u predtým upozornila, že vyschnutie travertínového jazierka v roku 2006 možno dať do súvisu s prieskumným vrtom FBe-1.
Zo zápisov je zrejmé, že zástupca Okresného úradu v Ružomberku a vtedajší starosta Bešeňovej tvrdili, že pokles hladiny v jazierku možno spôsobili suché roky.
Ondrej Karkoška s tým nesúhlasí. „Žijem v tejto oblasti 31 rokov. Pýtam sa starých otcov, materí, ktorí tu žijú celý život a rozprávajú mi, ako chodili k jazierku, jame v Bešeňovej. A nielen oni, ale aj ich rodičia si nespomínajú si, že by hladina v jame klesla. Spomínajú, ako v 70. rokoch vyschli pramene na Skálí, čo sú biele terasy.“