Sobota, 19. október, 2019 | Meniny má Kristián

Západné, teda Zachodnie Tatry vymysleli ako prví Poliaci

Myšlienka ochrany jedinečnej tatranskej prírody sa dlho tavila zo sna či potreby do reality potvrdenej zákonmi. Náš najväčší národný park oslávi sedemdesiatiny.

Pohľad na hlavný hrebeň Roháčov z Baranca.Pohľad na hlavný hrebeň Roháčov z Baranca.(Zdroj: ROLAND HRIC)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tatranský národný park akoby vznikal včera. Nie preto, že čas uletel prirýchlo, ale okolnosti sa takmer nezmenili a aj dnes by boli takmer totožné. Ochranu alebo ne-ochranu prírody aj vtedy ovplyvňovala politika, záujmy podnikateľov v cestovnom ruchu, rodinkárstvo, nezhody medzi vedcami alebo obavy ľudí, ktorí nechceli stratiť priestor na hospodárenie a pasenie.

Nechceli chrániť, ale ťahať na štíty lanovky

Tatry v dokumentoch bola nosná téma konferencie, ktorú zorganizovalo Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pri príležitosti 70. výročia založenia Tatranského národného parku.
Pracovníci múzea odviedli kus mravčej práce, dopodrobna spracovali históriu jeho vzniku, okolnosti, za ktorých sa formoval. Múzeum vydalo knihu, ktorá mapuje vznik Tatranského národného parku. Do histórie museli jej autori Leonard Ambróz a Eva Greschová načrieť oveľa hlbšie, pretože park vznikal na Slovensku takmer tridsať rokov.
Prvý impulz na založenie parku alebo rezervácie v Tatrách vyšiel už v roku 1921. Koncepciu pre komplexnú ochranu prírody Tatier predstavili československí a poľskí vedci spoločne v roku 1925. Slovenský Tatranský národný park bol vyhlásený 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949.
„Pri práci nás prekvapili získané informácie, ktoré sa týkajú napríklad vývoja presného vymedzenia národného parku aj predtým, ako park vôbec vznikol. Bola to dlhá doba, zasiahli do toho aj udalosti rokov 1938 až 1945, teda vojna, politické a štátoprávne zmeny, zmeny štátnych hraníc, strata územia Javoriny,“ povedal Leonard Ambróz zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
V predchádzajúcom období brzdili vznik parku zložité vlastnícke vzťahy, chránené územie v období prvej ČSR chcel štát postupne získať do svojho vlastníctva. Do popredia sa dostávali aj záujmy miestnych poľnohospodárov, majiteľov hotelov, rekreačných zariadení.
Tí chceli skôr budovať dráhy na horské štíty, lyžiarske zariadenia, rozširovať infraštruktúru. Slovensko na rozdiel od českých krajín bola vtedy relatívne chudobná krajina, ktorá sa chcela každým smerom rozvíjať.
„Projekt z roku 1925 ale počítal aj s udržaním racionálneho hospodárstva lesného, loveckého a lúčneho,“ citoval Ambróz.

Bolo by čo chrániť na Liptovských holiach?

Prečítajte si tiež: Cestu v Žiarskej doline neopravia Čítajte 

K zaradeniu Liptovských hôľ, dnes Západných Tatier, do národného parku sa vtedy niektorí vedci stavali kriticky. Napríklad Pravdomil Svoboda, lesník a dendrológ, poukazoval na vtedy rozsiahlu devastáciu lesných ekosystémov, vypaľovanie kosodreviny na ich južných svahoch a potrebu obnovy lesov a riadnej starostlivosti o ne.
Na druhej strane navrhol ochranu cenných a zachovalých území, medzi nimi napríklad oravských Roháčov.
Náročná už vtedy bola otázka vlastníckych vzťahov. Kým vo Vysokých Tatrách štát postupne skupoval alebo vymieňal časti územia, liptovská strana Západných Tatier bola z väčšej časti majetkom urbárskych spoločenstiev.

Kde sa vzali Západné Tatry

Zaujímavé postavenie v rámci Tatranského národného parku majú Západné Tatry. Tie neboli vždy jeho vlastnou súčasťou ako dnes. Do roku 1987 boli Západné Tatry ochranným pásmom, kedy ich začlenili do národného parku.
Západné Tatry volajú ešte aj dnes najmä starší Liptáci Liptovské Tatry alebo Liptovské hole. Oravci zas majú svoje Roháče. Kde sa teda vzali Západné Tatry? Ide o pomenovanie, ktoré sme prebrali od Poliakov.
„Poliaci ich dávno volajú Západnými Tatrami, teda Zachodnymi. Wielka encyklopedia tatrzańska uvádza používanie tohto názvu v Poľsku už v roku 1868,“ vysvetlil Ambróz.
Dionýz Štúr, popredná osobnosť slovenskej geológie, v roku 1862 uverejnil v Orlovi Tatranskom štúdiu so slovenskými názvami pohorí i riek. Vo svojich prácach do Tatier zahŕňal ešte aj Choč. Od neho máme aj prvé pomenovanie pohoria na juhu Liptova, pôvodne ako Nižné Tatry.

Prečítajte si tiež: Najkrajšie výhľady na Liptov. Inšpirujte sa Čítajte 

Profesor Ján Hunfalvy z Veľkého Slavkova uvádza názvy Liptovsko-oravské vápencové vrchy pre dnešné Chočské vrchy, Liptovské hole pre dnešné Západné Tatry.
„Liptovské hole sa ujali, ale Ján Hromádka, považovaný za zakladateľa slovenskej geografie, zaviedol názov Liptovské Tatry. Bol si vedomý toho, že sú súčasťou Tatier ako celku. Teda počnúc ním sa Tatry delili na Liptovské, Vysoké a Belanské, dnešné Belianske. Liptovské Tatry ale nie sú iba liptovskými, ale aj oravskými a poľskými, tak ich v roku 1956 premenoval komplexne, v súlade s poľským názvoslovím na Západné Tatry,“ vysvetlil Ambróz.

Výstava starých Tatier vo fotografiách

Pri príležitosti konferencie sprístupnili v múzeu aj unikátnu výstavu historických fotografií z Tatier, tatranskej prírody a podtatranských miest a dedín. Zachytávajú starú atmosféru Tatier, ich dolín, chát, ale aj prvých turistov, športovcov, poľovníkov už z konca 19. storočia.
Bohatá výstava s fotografiami na 120 paneloch je skutočnou lahôdkou pre milovníkov histórie Tatier.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  2. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  3. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  6. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  7. Nestarnú, ale dozrievajú
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  10. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  1. Firma BONATO oddlžila svojich klientov v sume 100 000 000 Eur
  2. Ako manažovať 16 miliónov dielov denne?
  3. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  5. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo
  6. Slávnostné otvorenie VIVO! Bratislava už o tri týždne
  7. Prečo Lukáš chodí po tridsiatke ešte stále na strednú školu
  8. Udržateľné úspešné podnikanie na Slovensku a v Bulharsku
  9. Slováci sú chlebovým národom
  10. Ojazdené pneumatiky odovzdajte, šetríte tak životné prostredie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 14 073
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 13 198
  3. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 13 086
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 519
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 9 191
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 7 819
  7. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 7 743
  8. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 374
  9. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 6 861
  10. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 6 739

Téma: Turistika


Článok je zaradený aj do ďalších tém Poľsko

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

V knižnici vznikli nové priestory pre detských čitateľov

V podkroví Liptovskej knižnice Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši vybudovali moderné zázemie pre najmladších čitateľov.

V podkroví knižnice.

Muž mal rybárčiť na Váhu bez lístka, teraz čelí obvineniu z pytliactva

Obvineniu z prečinu pytliactva čelí 22-ročný Peter z okresu Liptovský Mikuláš.

Privolať si sanitku môže byť v Galovanoch problém, nemajú signál

V Galovanoch vídať pričasto ľudí prechádzajúcich sa po dvore. Nemôžu sa prechádzať hocikde, pokiaľ nechcú stratiť mobilný signál. Ten je v tu vzácnosť.

S mobilným telefónom iba vonku. Aj to len na krátko. Potom signál vypadne.

V Liptovskom Mikuláši uvarili rekordnú omeletu

Najväčšiu omeletu na Slovensku uvarili v Žiline zo 718 vajec. Tá liptovskomikulášska vlaňajší rekord prekonala.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lučenčan okúsil so svojím Ferrari pevnosť zvodidiel

Našťastie sa jeho nehoda skončila bez zranení. Škoda na jeho aute je odhadovaná na sumu okolo 151-tisíc eur.

Ďalšia zrazená chodkyňa na priechode v Nitre. Vodič opäť ušiel

V priebehu niekoľkých dní ide už o tretí prípad. Ak máte bližšie informácie, kontaktujte políciu.

Fašizmus sa už neplazí, on tu je, odkázal na proteste v Trenčíne veterán SNP

Niektoré prevádzky dali do výkladov obrázky s prečiarknutou svastikou.

Polícia zverejnila video z tragédie na THK. Malo by byť mementom

Vodička tu zrazila staršieho pána na priechode pre chodcov, zraneniam podľahol.

Vybrali SME

Už ste čítali?