LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Bol zakladateľom slovenského moderného umenia, označujú ho za otca slovenského moderného akvarelu. Zoltán Palugyay sa narodil presne pred 120 rokmi v Bodiciach.
Umelec pred 83 rokmi záhadne zahynul v Nízkych Tatrách. Našli ho neďaleko chaty pod Ďumbierom. Mal len tridsaťsedem rokov.
Nie je to autentické miesto
Tabuľa mala byť najprv na Chate M. R. Štefánika, Štefan Packa, kultúrny aktivista, ju ale navrhol umiestniť v miestach, kde náhodne našli po mesiacoch pátrania jeho telo.
Palugyay chodil z chaty domov na Liptov Širokou dolinou. V ten osudný deň sa ale z neznámych dôvodov vybral iným smerom, teda na Králičku. Tam aj tragicky zahynul.
„Pamätnú tabuľu sme chceli umiestniť na tom mieste. Ochrana prírody s tým nesúhlasila a odporučila iné miesto, ktoré je pre turistov oveľa lepšie viditeľné,“ povedal Packa.
Tabuľa je teda neprehliadnuteľná, nachádza sa na veľkej skalnej rímse a vidieť ju zo zeleno značeného chodníka z Trangošky na Chatu M. R. Štefánika. Z nej je na dohľad, približne tri – štyri minúty pešou chôdzou.
Stodvadsať rokov od narodenia
Tabuľu slávnostne odhalili uplynulý víkend za účasti Horehroncov a Liptákov.
O tabuľu sa postarali Hore-hronci. Horehronské múzeum pripravilo spolu s Miestnym odborom Matice slovenskej v Brezne sériu podujatí pri príležitosti 120. výročia umelcovho narodenia s názvom Pocta Palugyayovi.
Vizuál tabule a model vypracoval Karol Ličko, držiteľ viacerých ocenení za grafické návrhy mincí a pamätných medailí. Okrem odhalenia pamätnej tabule pribudol aj priamo v chate informačný panel o živote a diele maliara.
Tabuľa má motív umelcovo diela Krajina s kvetmi, ktoré odborníci označujú aj ako jedno z erbových diel slovenskej moderny. Výber je viac ako symbolický.
Katarína Bajcurová, kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia Slovenskej národnej galérie, povedala, že Krajinu s kvetmi „môžeme čítať ako rajský obraz búrlivo klíčiacej, rozkvitnutej prírody, po zimnom spánku sa prebúdzajúcej k životu, podobenstvo o večnom kolobehu sveta, ktorý je tu vari navždy, ale jeho špecifická krása má svoj zmysel a význam iba v súvislosti s človekom.“
Opustený a bez mena
V septembrových dňoch v roku 1935 tvoril Zolo priamo v prírode, v oblasti Ďumbiera. Ráno 18. septembra za nepriaznivého hmlistého počasia z chaty odišiel. Vtedy sa rozvírili nepríjemné špekulácie o tom, že vraj ušiel, zmizol. Koniec dohadom prišiel po desiatich mesiacoch od jeho zmiznutia. Pozostatky liptovského maliara a ruksak, v ktorom boli posledné nedokončené pastely, našiel až v júli 1936 pod skalnatým zrázom pastier oviec z Horehronia J. Kozák. Necelých 400 metrov od chaty pod vrchom Králička padol zo skaly a zahynul. Umelca pochovali v rodinnej hrobke v Bodiciach, na mieste, kde takmer celý život žil a tvoril. Ľudia hrobku v minulosti rozobrali a vykradli (na fotografii rodinná hrobka v minulosti)Dnes ju už ale na bodickom cintoríne nenájdete. Stavba spadla, prepadla sa, zostala maličká skala v rohu cintorína. Pravda je dnes taká, že telo zakladateľa moderny a jeho predkov zo starého liptovského rodu odpočíva pod húštinami v rohu cintorína bez jediného písmenka alebo aspoň zmienky.
Umelca chcú dostať medzi ľudí
Ivana Kružliaková, predsedníčka Miestnej organizácie Matice slovenskej v Brezne, povedala, že zámerom inštalácie je vzhľadom na to, že ide o frekventovanú lokalitu, vniesť do povedomia širšej verejnosti výraznú osobnosť slovenského umelca.
„Chceme ukázať podobu a humanistický odkaz diela a osobnosti umelca s európskym dosahom. Má byť upozornením na umelca a jeho výtvarné dielo inšpirované a späté s horským prírodným prostredím Nízkych Tatier. Inštalácia zároveň obohatí turistickú atraktivitu miesta a jeho historickú pamäť,“ povedala.
Liptákov v oficiálnom programe reprezentovali folkový spevák Ján Svetlan Majerčík a básňami Milan Stromko. V Bodiciach, umelcovom rodisku, bolo spomienkové stretnutie pri pamätníku, ktorý sa nachádza priamo v mestskej časti.
Umelca si zamilovali, lebo on si zamiloval ich
Prečo sa o Palugyaya tak zaujímajú Horehronci? Horehronci si jeho osobnosť zamilovali zrejme aj preto, lebo on si zamiloval ich. Tvoril na Štefáničke, Horehroncov dobre poznal a napokon aj na horehronskej strane zahynul a dokonca jeho telo našiel horehronský pastier.
Pri spomienkovom podujatí spolupracovali Horehronci s Liptákmi. Srdečná spolupráca bude pokračovať aj ďalej, pretože opäť našli spoločné nadšenie v osobnosti Martina Rázusa, ktorý sa v Liptovskom Mikuláši narodil a v Brezne pôsobil a zomrel.
O mesiac chystajú oslavy pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia.
