NÍZKE TATRY. Na pohľad môžu byť kamenné mohylky ľúbivé alebo exotické, v našich horách a riekach ich začali turisti stavať pravdepodobne podľa vzoru Himalájí.

„Slúžili šerpom ako veľmi jednoduchý spôsob označenia ciest v neprebádaných, neznámych oblastiach. Môžeme ich teda považovať za jednu z najstarších turistických značiek,“ povedala Ľubica Jurášová z Národného parku Nízke Tatry.
Turisti ich tam stavajú na hrebeni, objavujú sa aj v koryte Demänovky. Tam, kde stojí jedna-dve vežičky, turisti začnú pristavovať ďalšie. Na brehu Demänovky vytvárajú doslova skalné mestá.
Pre lepšiu orientáciu
Kamenné vežičky si stavajú ľudia aj dnes v neprehľadnom teréne alebo tam, kde chýbajú klasické smerové tabule.
„V našich horách ich využívajú napríklad horolezci, ktorí si takýmto spôsobom označia miesto s dobrým prístupom na skalu či prebádané trasy smerom dole z nej. Toto označenie má teda svoj význam, využíva ho určitá skupina ľudí,“ vysvetlila.
Kamene poskytujú úkryt
Kamenné vežičky, ktoré ľudia stavajú, ale neslúžia na orientáciu. Robia tak zrejme z dlhej chvíle, alebo aby po sebe v prírode niečo zanechali.
Vnímajú ich ako súčasť neživej prírody mysliac si, že vežičky sú neškodné. Nie je to celkom pravda.

Kamene sú síce nenápadnou, ale dôležitou súčasťou ekosystému. Ich premiestňovanie, hoci s cieľom stavania si skalných vežičiek, prírode neprospieva, naopak.
„Keď kamene berieme z ich pôvodného miesta, zmeníme prirodzený ráz a vývoj krajiny, prerušíme prirodzený proces trvajúci stovky a tisíce rokov. Môžu tvoriť skrýšu drobných vodných či suchozemských organizmov a ich vývojových štádií, ktoré sa ukrývajú pred predátormi či slnkom.“
Jurášová hovorí, že ak počas prechádzky v prírode na turistickom chodníku či pri rieke narazíte na kamenné vežičky, jednoducho ich rozložte a kamene vráťte do prirodzeného prostredia.
„A hlavne bezdôvodne nestavajte ďalšie. Aj pre deti to je určite lákavá zábava, ale rozumné argumenty rodičov určite dokážu pochopiť.