LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Ľudová tvorivosť zapracovala naplno a Magdaléne Zai dala prívlastok čiernej vdovy. Neprávom. O láske k manželom možno pochybovať, ale o láske k hradu nie.

Kto vie, čím si tak zaľúbila mladučká Magdaléna Zaiová, dcéra bohatého Františka Zaia z Uhrovca, skalný hrad v Liptovskom Hrádku s panstvom siahajúcim od liptovskomikulášskej Vrbice po Východnú. Pod Tatry prišla bývať ako čerstvá nevesta hlavného tokajského kapitána Žigmunda Balašu, člena významného rodu, ktorý na hrade panoval 50 rokov.
Manželstvo si dlho neužívala, Žigmund krátko na to zomrel, hoci bol v najlepších rokoch.
Magdaléna bola záložnou vlastníčkou hradu. Znamená to, že si ho prenajímala od panovníka, pretože Nový hrad, ako sa vtedy volal, bol kráľovským hradom. Zrejme nemala dosť peňazí na to, aby vyplatila celú záložnú sumu a aby na hrade mohla zostať, za nového spoluvlastníka alebo vlastníka sa pre istotu aj vydala.

To bol aj prípad jej druhého manžela, bývalého dvorského radcu Mikuláša Šándorfiho, ktorý prišiel na hrad dožiť. Magdaléna mala od 25 do 30 rokov, Mikuláš viac ako 60. Práve počas druhého manželstva krásnej Magdalény zažil hrad svoju najväčšiu obnovu. Možno aj pre väčšie pohodlie presvedčila manžela, aby ku nemu pristavili renesančný kaštieľ a spoločne výrazne zveľadili panstvo.
Vydávať sa nemusela
Mikuláš zomrel, na hrad prišli ďalší záložní vlastníci a Magdaléna sa za každého z nich vydala. Dovedna sa vydala päťkrát, každý z jej manželov zomrel do štyroch rokov.
„K hradu ju pravdepodobne niečo pútalo, pretože v ňom chcela zostať. Nechce sa mi veriť, že sa toľkokrát zaľúbila a vydala sa z čistej lásky. Zrejme šlo o dohodu z rozumu, aby ju nový spoluvlastník z hradu nevyštval,“ povedal Peter Vítek, historik a riaditeľ pobočky Štátneho archívu Bytča v Liptovskom Mikuláši.
Manželstvo totiž nebolo podmienkou toho, aby mohla Magdaléna na hrade zostať, sobášom si svoj pobyt poistila, aj keď, ako hovorí historik, je to síce zvláštne, ale pragmatické rozhodnutie.
Vedela presne, čo treba
Prirovnávanie ku čiernej vdove nie je v súvislosti s Magdalénou spravodlivé.
„Ľudia zrejme vychádzali z toho, že bola toľkokrát vydatá. Neverím ale tomu, že by svojich manželov pripravovala o život,“ zhrnul Vítek.

Obdobie, keď Magdaléna žila na hrade, teda 16. a 17. storočie, bolo časom mnohých bojových stretnutí v Európe. Nemožno sa diviť, že na bojových poliach zomierali generácie mužov. Manželia Magdalény Zaiovej boli, okrem prvého Žigmunda, všetko už muži vo vyššom veku. V Hrádku sa nezdržiavali, cestovali po krajine, aby sa postarali o svoje panstvá, alebo bojovali.
Magdaléna v Hrádku zostávala stále. „Nejakým spôsobom jej učaril a to hralo veľkú rolu, pretože sa tam cítila dobre. Bola to ambiciózna žena, ktorá presne vedela, čo má urobiť a ako sa má správať. Mala väzby aj na vysoké kruhy pri kráľovi, keď sa na hrade udržala tak dlho.“