RUŽOMBEROK. Ružomberská väznica stojí v strede mesta medzi bytovkami, rodinnými domami, vedľa evanjelického kostola a ďalších budov. Vysoký plot s ostnatým drôtom spoločne s členmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) udržuje odsúdených za múrmi.
Nespokojní väzni minulý týždeň v piatok rozpútali vzburu. Taký bol námet súčinnostného cvičenia ZVJS, polície a hasičov.
Zasahovali aj kukláči
„Zámerom bolo navodenie krízovej situácie a simulovaný postup v prípade protiprávneho konania osôb vo výkone trestu odňatia slobody s nasadením všetkých síl a prostriedkov jednotlivých súčinnostných zložiek,“ povedal Marián

Balogh, vedúci organizačne-právneho oddelenia väznice.
Väzni sa do úlohy vzbúrencov vžili dobre. Z okien vyhádzali oblečenie, ktoré viselo na ostnatom drôte. Kričali, búchali železnými predmetmi. Na viacerých miestach založili oheň, preto museli prísť na pomoc hasiči. Zásah mali sťažený, lebo na oknách boli mreže, pohyb v budove obmedzený.
„Využili sme cisterny a vysokozdvižný rebrík, z ktorého sme mohli hasiť požiar cez okná,“ povedal Pavol Pecník, vedúci prevádzkovo-technického oddelenia ružomberských hasičov. Na pomoc im prišli aj ich kolegovia z Dolného Kubína a Liptovského Mikuláša.
„Podobné cvičenia v rôznom prostredí, budovách, prevádzkach pomáhajú koordinovať spoluprácu jednotlivých zložiek, ktoré sa ho zúčastňujú. Je to príležitosť, ako si precvičiť aj menej tradičné postupy, ktoré sa v bežnom živote často nestávajú.“
Asi po hodine priletel čierny vrtuľník ZVJS so špeciálnou jednotkou. Muži v kuklách s puškami v rukách vyskákali na strechy budov a zaujali stanoviská, z ktorých mali výhľad na budovu, v ktorej vzbura vznikla.
Vrtuľník potom dlhú dobu krúžil nad väznicou. Posádka kontrolovala situáciu zo vzduchu, pripravená okamžite zasiahnuť, prípadne evakuovať ľudí v ohrození.
Deti sa hrali, dospelí sa báli
„Viete, aj som sa zľakla, keď zrazu prišli policajné a hasičské autá s húkačkami,“ povedala pani Mária, ktorá býva blízko väznice. „Bála som sa, či niekto odtiaľ neušiel. Ale keď nikto nevybiehal z väznice von, tak som sa upokojila. Potom priletel vrtuľník, bolo počuť výkriky, streľbu a výbuchy, tak som zasa tŕpla. Bolo by lepšie, keby aspoň tým ľuďom, čo bývajú v okolí, povedali, čo sa deje. Aby sme sa zbytočne nebáli.“

Vrtuľník vzbudil pozornosť aj pani Kvety, ktorá býva približne päťsto metrov od miesta, kde odsúdení vykonávajú trest.
„Vrtuľník bol pekný, čierny. Ale nebála som sa. Predpokladám, že keby z väzenia niekto ušiel, tak by sa tu nezdržoval, ale vzal nohy na plecia a utekal kade ľahšie čo najďalej. Trestanci majú iné záujmy a nie mňa.“
Spoločný múr s väznicou má materská škola. Pre deti hrajúce sa na dvore bol nízko lietajúci vrtuľník atrakciou. Pri výbuchoch sa spoločne s učiteľkami síce trochu zľakli, ale po chvíli už opäť behali po záhrade s ihriskom.
Väzňov sa neboja ani vo vedľajšom detskom rehabilitačnom sanatóriu. „Nikdy sme s nimi nemali problémy, dokonca nám pomohli rozhádzať zem v záhrade,“ povedala jedna z jeho pracovníčok.
Vzbura bola po troch hodinách potlačená, situácia sa upokojila. Do svojich ciel a k bežnej činnosti za múrmi sa vrátili všetci väzni herci.
Za mrežami ružomberskej väznice si v súčasnosti odpykáva svoj trest 375 odsúdených.

