LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Všetko zlé je ale na niečo dobré, vari. Aj preto si staršia generácia nachádza cestu k sebe samej, k tradičným vzťahom, živým a bezprostredným.
„Ponuku spolupracovať s klubmi seniorov pri príprave ich každoročného programu som prijal pred desiatimi rokmi s rozpakmi. Necítil som sa dôchodcom, hoci som už bol na penzii. Musím priznať, že som urobil dobre, lebo som bohatší o vnútornú silu každého, ktorý sa podieľa na programe,“ tvrdí režisér Emil Hižnay.
Spracovanie na úrovni
Anonymita v čase sociálnych sietí a internetu znásobuje zmysel októbrových stretnutí, programov zostavených zo scénok, kde účinkujú dôchodcovia z liptovskomikulášskych klubov (Jednoty dôchodcov Slovenska).
Prekvapenia v spoločnom programe pod názvom Sami sebe sú aj teraz, v desiatom ročníku, v ktorom „hviezdne zažiarili“ na javisku Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši viacerí.
Scenár aj tentoraz vzišiel z programovej ponuky, ktoré jednotlivé kluby ponúkli.
„Nezriedka prekvapia aj umeleckým spracovaním výsledkov priam bádateľskej činnosti v kolektívnej pamäti obyvateľov lokality, kde žijú, či zmapovaním osobných zážitkov z čias mladosti. A tak to odzrkadľuje ich záujem o históriu, literatúru, o aktuálne dianie,“ zdôrazňuje E. Hižnay, ktorý je presvedčený, že za týmto úspechom je agilná Oľga Lehotská.
Dokázala za tie roky pre vec nadchnúť veľa ľudí.
Začali už na jar
„Náš program je pohľadom do kultúrno-zábavných aktivít našich seniorov, spravidla býva vždy o čosi lepší než predchádzajúci. Pripravovať sme sa začali už na jar. Navrhli témy, aby zostava bola pestrá. Každý rok okrem zábavnej časti venujeme pozornosť významnej osobnosti Liptova, napr. národnému umelcovi Andrejovi Plávkovi,“ pripomína O. Lehotská.
Spomienky na minulé programy potom rezonujú dlho. V prvom ročníku, keď sa na program pripravovali dôchodcovia v Ploštíne, každá priadka mala povedať, čo zažila, čo robila cez deň.
„Posledná z nich sa ospravedlňovala, tvrdiac, že sa im otelila krava a doniesla im prekrásnu jahničku – starý povedau, že si ju prisadíme. Na to hurónsky smiech, veď išlo o teličku a nie o jahničku,“ spomína Milka Dzúriková.
V Klube seniorov v Demänovej si pred časom zanôtili vianočné koledy a keď spievali Tichú noc, pridalo sa i publikum. Pred časom ich oslovila hudba country a Eva Karlíková s nimi nacvičila tanec.
Elasťáky na márach
Zvyky a obyčaje zachytili v scénke Rok na dedine, v tom roku zaujali aj scénickým tancom s farebnými stuhami. V spomienkach na mladosť im utkveli aj piesne, veselé i smutnejšie. Pásmo nazvali Čo je v piesni, to sa kliesni.
V klube seniorov v Iľanove ponúkli do programu Sami sebe pochovávanie basy. Ale v šatni ich režisér napomenul, že tie máry, na ktorých nesú basu, nie sú ani trochu čierne a tak pár minút pred vystúpením natiahli na máry čierne elastické dámske a pánske nohavice.
Tohtoročný jubilejný program s vyše sto účinkujúcimi bol ozaj pestrý a zaujímavý.
„Možno povedať, že tradičný. Nechýbali ani ľudové piesne a tance. Rovnocenné s nimi boli anekdoty, dialógy s veselými zápletkami v podaní ľudí, ktorí sa navonok v ničom nelíšia od svojich rovesníkov, no pritom každý z nich je v určitom ohľade svojský – posadnutý neodolateľnou chuťou tvoriť. Nie každý vie ísť s kožou na trh. Len za predpokladu existencie toho typu dôchodcu mohol uzrieť svetlo sveta každoročný autentický program,“ myslí si E. Hižnay.
Scénky z lekárskeho prostredia dôchodcov z Okoličného, ale aj Iľanova pobavili.
Ľudové zvyky a obyčaje v podaní seniorov z Iľanova, Bodíc a Demänovej vystriedali členky klubu z Palúdzky odvážnejším tancom – kankánom.
V scénke o priadkach si zaspomínali seniori z Ploštína na čas od Lucie do Vianoc, teda na „stridžie dni“, na mladosť. V tanci našli zábavu pocit radosti zo života.
„Na večer si vypýtali švábku na upečenie kochu (haruľa). Všetko zariaďoval Lucoš, vedúca partie oblečená za chlapa. Vtedy kolovali príbehy o strigách, čo počarovali kravu, tá stratila mlieko a podobne. Zgustli si na koňoch, ktorým zapletali rôzne vrkoče na chvostoch, na hrivách. To bolo veľké nešťastie pre gazdu. Vrkoče sa len tak prosto rozpliesť nedali,“ zaspomínala M. Dzúriková
„Treba si hlboko vážiť každého z tých, ktorí počas roka premýšľajú, hľadajú a nachádzajú to, čím by v jeseni svojich blízkych, susedov potešili. Pravdou je, nech sa na vec hľadí tak či onak – každého neuspokojíš, všetkým nevyhovieš,“ dodáva E. Hižnay.
