LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Mesto s viac ako dvestoročnou lesníckou tradíciou zdobia staré vysoké a už na prvý pohľad netradičné stromy. Potvrdzujú to aj tabuľky pri stromoch, spoznávame vzácne dreviny, ale aj tie bežné, hádame, učíme sa. O celý areál sa starajú študenti, budúci lesníci, veď ho majú rovno pod oknami školy. Je tu čisto, príjemne a miesto dôstojne reprezentuje lesnícke mesto, v ktorom sa nachádza. Odnášame si vedomosti a snáď aj kúsok pokoja, ktoré vytvorili stromy. Odchádzame z Banskej Štiavnice, botanickej záhrady tamojšej lesníckej školy.
Podobná situácia je v meste s ešte staršou históriou lesníckeho školstva. Z návštevy arboréta v Liptovskom Hrádku si ale odnášame rozpačité pocity.
Frekventovaný koridor vo vysokom stupni ochrany
Odkaz návštevníka:
Návštevník z Čiech nechal na mestskom fóre odkaz:
Navštívili sme Liptovský Hrádek i jeho arboretum. Asi jsme příliš uvěřili údajům, které tuto zajímavost zmiňují na oficiálních stránkách Vašeho města. Prohlídka nás však zklamala z několika důvodů: areál je neudržovaný, zarostlý trávou, cesty hrbolaté, vzácné dřeviny neoznačené, takže nevědět o tom, že se jedná o arboretum, mohl by se návštěvník domnívat, že je to zcela obyčejný neudržovaný pozemek. Arboretum tohoto významu by si zasloužilo lepší péči, nemyslíte?
Hrádocké arborétum má niekoľko naj. Okrem toho, že je najvyššie položené v strednej Európe, jeho zbierka je jednou z najväčších na Slovensku a je vôbec naším najstarším arborétom.
Arboréta v Mlyňaoch, Zvolene a Kysihýbli nie sú v mestách, ale mimo nich.
Hrádocké arborétum má mimoriadne špecifickú a nie veľmi šťastnú polohu, nachádza sa priamo v centre Liptovského Hrádku, označujú ho aj za zelené srdce mesta. Mohlo by byť jeho ozdobou, miestom, ktoré ho reprezentuje, ale nie je. Na území platí vysoký, štvrtý stupeň ochrany, má rozlohou 7,2 hektára nachádza sa medzi panelákmi a rodinnými domami.
Priamo cez arborétum vedie frekventovaný chodník, ktorý spája obytnú štvrť s poliklinikou, kultúrnym domom, autobusmi a vlakom. Ľudia, pokiaľ môžu, si cestu budú vždy skracovať. V minulosti boli brány chvíľu zamknuté a medzi ľuďmi to vyvolalo menšiu vzburu, tak nechali otvorené aspoň dve brány, aby mohli ľudia prechádzať cez hlavný chodník.
Laik sa v arboréte veľa nenaučí
Hrádočania aj návštevníci, ktorí si chcú pozrieť jedinečné arborétum, sa sťažujú, že je zanedbané, chýbajú lavičky, odpadkové koše, asfalt na chodníkoch prehráva nerovný boj s koreňmi stromov a aj jazierko, ktoré dotváralo zónu s rododendronmi, je už minulosťou. Najmä staršia generácia Hrádočanov má k arborétu silné puto, chodievali sa tam prechádzať, oddychovať. Tá mladšia tam chodí dnes väčšinou popíjať.

Lenže arborétum nie je park. V prvom rade má slúžiť na uchovávanie stromov a vzdelávanie. Ibaže laik sa v tom hrádockom veľa nenaučí, chýbajú tabuľky s popisom stromov. Vraj tam rastú stromy, ktoré sú v červených knihách ohrozených stromov viacerých štátov. Bežný návštevník, čo by sa ako chcel niečo nové priučiť, ale ani netuší, na čo sa pozerá.
Primátor mesta Branislav Tréger niekoľkokrát deklaroval snahu o zlepšenie jeho stavu. „Sme prístupní akejkoľvek forme spolupráce s jediným cieľom – pomôcť pri zveľaďovaní stavu arboréta. Takýto postoj sme už u vlastníka aj deklarovali.“
Územie arboréta ale mestu nepatrí a zákon zakazuje mestám investovať do cudzieho majetku.
Aké úlohy má hrádocké arborétum plniť?
O arborétum sa stará Stredná odborná škola lesnícka a drevárska v Liptovskom Hrádku, jej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, podľa listu vlastníctva mu chránená plocha aj patrí. Informuje o tom veľká tabuľa pri vstupe do arboréta. Škola vraj nemá dostatok finančných prostriedkov na starostlivosť o unikátne územie. Pravdou je, že v minulosti malo arborétum človeka, ktorý sa oň staral.

Dnes túto úlohu čiastočne nahrádzajú študenti.
„Hlavná úloha arboréta je vzdelávacia. Plní funkciu živého kabinetu pre pedagógov a žiakov miestnej lesníckej školy,“ odpovedala Janka Školková, riaditeľka odboru školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja na otázku, akú úlohu má plniť hrádocké arborétum.
„Jedným z nosných predmetov je dendrológia, na ktorom študenti poznávajú rôzne druhy drevín. Je nenahraditeľnou pomôckou, ak ich môžu vidieť naživo a nielen v učebniciach.“