LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Protipovodňové úpravy rieky Belá po júnových povodniach označili ekológovia aj ichtyológovia za necitlivé a zbytočné. Rybári nedávno preskúmali a porovnali dva úseky rieky Belá, zaoberali sa časťou, kde zásahy vodohospodárov boli a kde nie.
Odlov rýb urobili pracovníci odboru tečúcich vôd a výroby pri sekretariáte Rady Slovenského rybárskeho zväzu na žiadosť hrádockých rybárov. „Cieľom bolo získať dôležité informácie o zložení ichtyofauny na lokalitách upravených zásahom vodohospodárov,“ informoval Tibor Krajč.
Pstruh sa nemá kde skryť
V spodnej časti zaznamenali hlaváča pásoplutvého, lipňa tymiánového, pstruha potočného a sivoňa potočného. V hornej časti zaznamenali hlaváča a pstruha.
„Z výsledkov je zrejmé, že upravený úsek toku rieky vykazuje znaky zníženej diverzity a ichtyomasy. V spodnej časti rieky na upravenom úseku bola početnosť hlaváča pásoplutvého nižšia a dominovali jedince menších veľkostí. Dĺžkovo väčšie jedince hlaváča úplne chýbali.“
Pstruha na miestach s upraveným korytom nenašli vôbec. „Lokalita je bez úkrytov a vôbec nie je prepojená s pôvodným brehovým porastom s biotopmi vhodnými pre pstruha potočného,“ vysvetlil Krajč.
Na upravenom úseku zaznamenali lipňa tymiánového, šlo ale o jedince, ktoré rybári vysadili v septembri z umelého chovu.
Na Váhu spúšťajú ďalšiu vodnú elektráreň aj napriek protestom Čítajte „V pôvodnom koryte na lokalite bez zásahu dominoval hlaváč pásoplutvý všetkých veľkostí a prítomné boli aj pstruh potočný a lipeň tymiánový s veľkosťou aj nad 25 centimetrov“.
Na dlhé vzdialenosti nevedia migrovať
Inventarizačný prieskum podľa Krajča potvrdil, že zásahom na rieke Belá došlo k poškodeniu biotopov rýb. „Ovplyvnil aj druhové zloženie, početnosť a vekovú štruktúru ichtyofauny.“
Upozornil na to, že ryby dokážu počas takýchto zásahov migrovať. Ale len do určitých vzdialeností. „Tieto zásahy nesmú byť nárazové a v tak veľkom rozsahu, ako to bolo na rieke Belá.“
Úpravu horskej rieky Belá považujú odborníci za necitlivú a zbytočnú Čítajte „Ryby tiež migrujú skôr smerom po prúde, a preto je veľmi dôležité, aby sa v budúcnosti všetky takého zásahy dopredu konzultovali s užívateľom rybárskych revírov. Odhad mortality rýb vplyvom vykonaných protipovodňových opatrení podľa zaznamenaných výsledkov inventarizačného prieskumu dosiahol na rieke Belá 15 až 20 percent.“
Rybárov oslovili, vraj ale nereagovali
Róbert Hok, riaditeľ Správy povodia horného Váhu Ružomberok, povedal, že práce na rieke Belá robili šesť týždňov.
„Za ten čas nás ako správcu vodného toku a realizátora povodňových prác nikto z ochranárov ani spoločenských organizátorov či ichtyológov neoslovil na rokovanie. Tri dni po vyhlásení tretieho stupňa povodňovej aktivity sme poslali miestnemu rybnému hospodárovi zoznam opatrení, ktoré sa chystáme robiť, a nedostali sme žiadnu reakciu,“ reagoval Hok.
Zdôraznil, že neurobili nič nad rámec zákona. „Robíme iba to, čo nám prikazuje zákon, teda chrániť majetok ľudí.“
Biznis nebude, do hotela nad Liptovskou Marou prídu deti Čítajte
Nízkotatranské lesy miznú Čítajte
