LIPTOV. Liptovské obce upozorňujú na povinnosť registrácie chovu aj jedného prasaťa. Robia tak na základe usmernenia, ktoré poslala na obecné úrady Regionálna veterinárna a potravinová správa v Liptovskom Mikuláši.
Európska komisia vydala na začiatku novembra rozhodnutie, ktorým zrušila výnimku na registráciu chovov s jednou ošípanou pre vlastnú spotrebu. V praxi to znamená, že ľudia, hoci chovajú vo dvore aj jedno prasa, musia svoj chov nahlásiť veterinárom.
Registrácia je bezplatná

Po novom je chov aj s jedným prasaťom už farmou, ktorú treba zaregistrovať. Ján Stupka, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Liptovskom Mikuláši, vysvetlil, že majiteľ chovu musí podať písomnú žiadosť na Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat do Žiliny.
Tú musí najprv schváliť ich úrad.
„Žiadateľ musí preukázať okrem iného oprávnenie užívať pozemok, na ktorom má byť zriadený chov hospodárskych zvierat a oprávnenie užívať stavbu na chov,“ doplnil Stupka.
Regionálni veterinári potom prídu chov preveriť. „Overíme priestorové, technické, materiálne a personálne požiadavky chovu. V prípade splnenia podmienok potvrdíme žiadosť, ktorú následne chovateľ zasiela do centrálneho registra spoločenských zvierat. Ten pridelí žiadateľovi číslo chovu.“
Za registráciu sa neplatí žiadny poplatok.
Mikulášski gazdovia musia odoberať vzorky
Okrem toho, že gazdovia aj s jedným kusom ošípanej musia svoj chov nahlásiť, musia veterinárom oznámiť aj zabíjačku aspoň jeden deň vopred. Platí to aj v prípade hovädzieho dobytka, oviec a kôz a zver z farmových chovov.
Zabíjačku možno nahlásiť na pracovisku regionálnej veterinárnej a potravinovej správe osobne, telefonicky alebo písomne, napríklad emailom. Pokiaľ tak chovateľ neurobí, hrozí mu pokuta od 400 do 1000 eur.
Pri zabíjačkách ošípaných v okrese Ružomberok platí ohlasovacia povinnosť, gazdovia z Liptovského Mikuláša musia odkladať vzorky pre vyšetrenie na prítomnosť svalovca.
Chovateľ, gazda, odoberie vzorku svaloviny z bráničných pilierov a uskladní ju v mikroténovom vrecku v chladničke, nie v mrazničke. Doručí ju na vyšetrenie na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Liptovskom Mikuláši.
Pre chovateľov z okresu Liptovský Mikuláš je vyšetrenie povinné a bezplatné. U divo žijúcej zveri v okrese sa tento rok potvrdila prítomnosť svalovca a opatrenie je preventívne. Ružomberskí chovatelia si mäso nemusia nechať testovať, ale môžu. V tom prípade zaplatia ale poplatok 5 eur.
Mäso sa necháva testovať pre ochranu zdravia pred nakazením sa svalovcom, ktorý môže narobiť vážne problémy. Ľudia, ktorí sa chorobou nakazili, uvádzali, že jedli surovú klobásu, tepelne neopracované mäso, údené mäso a iné tepelne neopracované výrobky práve z domácich zabíjačiek.
Povinnosť odosielať na rozbor vzorku zo zabitej ošípanej môžu ľudia vnímať ako záťaž, Stupka ale zdôraznil, že má zmysel, pretože má slúžiť na ochranu zdravia chovateľa a jeho rodiny.
„Trichinelóza je parazitárna zoonóza a vznik ochorenia u zvieraťa môže vzniknúť bez úmyselného pričinenie a vedomia chovateľa,“ zdôraznil Stupka.
Ľudia chovajú aj zabíjajú načierno
Záujem o gazdovanie na vidieku klesá, tak to ukazujú oficiálne štatistiky, hoci realita môže byť iná. V rámci Liptova funguje dosiaľ iba 13 registrovaných chovateľov ošípaných. Údaj sa vzťahuje na obdobie, keď sa nemuseli registrovať všetci chovatelia.
Množstvo drobných gazdov ale chová bez ohlásenia, registrácie a úrady o ňom nevedia.
„Myslím, že ľudia, úplne bežní chovatelia, ktorí prasiatko chovajú vo dvore v chlieve, budú nový výmysel o povinnej registrácii ignorovať. Naozaj si neviem celkom dobre predstaviť starého gazdu z dediny, ako absolvuje takúto úradnícku tortúru. Pre osobnú spotrebu boli ľudia zvyknutí doma chovať zvieratá bez úradníkov,“ napísal Peter z Liptovských Sliačov.
Nariadenie vnímajú ľudia skôr ako nepotrebný príkaz, nerozumejú jeho účelu a nevnímajú ho ako snahu o ochranu zdravia. Často sme sa stretli s názorom, že veterinárom by ľudia nedovolili vstúpiť na pozemok. Nepochodili by.
„Zákon o veterinárnej starostlivosti oprávňuje na výkon kontroly vstup do zariadení a pozemku, kde sa držia zvieratá,“ vysvetlil Ján Stupka.

