Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava

Liptovské dievky na Ondreja varili halušky s papierikmi

Advent sa v mnohých dedinách začínal jarmokom. Pripadá na sviatok svätého Ondreja, preto Ondrejský jarmok patrí medzi najtradičnejšie. Ondrejské jarmoky stále žijú vo viacerých dedinách a mestách.

Skanzen v PribylineSkanzen v Pribyline(Zdroj: Ľubica Stančíková)

PRIBYLINA. Atmosféru dedinského jarmoku mohli zažiť cez víkend návštevníci skanzenu v Pribyline.

„V niektorých obciach je tento jarmok tradičný preto, lebo majú kostol vysvätený práve na Ondreja. Robia preto hody alebo jarmoky. Ďalším dôvodom je, že na Ondreja sa začína advent, nový liturgický rok. Ľudia sa pripravovali na Vianoce, potrebovali si nakúpiť,“ vysvetlila Anna Kolkusová z Liptovského múzea, ktoré skanzen spravuje.

Ožila celá dedina, ožil skanzen

Hoci sa viacerí jarmočníci z Ondrejského jarmoku v Pribyline na poslednú chvíľu odhlásili, pretože pochoreli v mrazoch na iných jarmokoch, návštevníci o zážitok ukrátení neboli. Okrem toho, ako upozornila Kolkusová, dedinské jarmoky boli v minulosti skromnejšie ako tie, ktoré dnes poznáme z miest.

Ondrejský jarmok sa v skanzene niesol v duchu pripomienok dedinských zvykov od Ondreja do Vianoc. Drevenice v skanzene ožili tradíciami, deti sa chystali na Mikuláša, ženy párali perie, rozprávali strašidelné príbehy. Dokonca dedinská vedma so zvedavcami liala do vody vosk. Pohanské zvyky neskôr prekryli kresťanské sviatky, mnohé ale pretrvali najmä na vidieku ešte ďalšie storočia.

Spávali na chlapských gatiach

Ľudia do 7. storočia praktizovali pohanské rituály, zvyky, obyčaje, ktoré mali napomôcť tomu, aby príchod slnovratu, teda prinavrátenia slnka, prebehol tak, ako má. Ľudia nerozumeli úkazom v prírode, prečo sú dlhé noci a pripisovali to démonom. Verili, že tým, že ich oberajú o svetlo a deň, ich chcú temné sily potrestať.

Proti démonom ľudia bojovali, preto vznikali zvyky, ktoré praktizovali v určité dni. Volali ich stridžie dni. Verili, že počas nich majú démoni najväčšiu silu, a preto sa voči nim bránili.

Prečítajte si tiež: Najkrajšie výhľady na Liptov. Inšpirujte sa

Jeden z prvých stridžích dní pripadá na Ondreja. Ženy nesmeli pracovať, ráno navštevovať susedov či vstúpiť do cudzieho domu. Verili, že by priniesli do domu smolu. Mužov, naopak, vítali. Vôbec pritom neprekážalo, ak boli oblečení iba tak ledabolo, verilo sa, že u návštevy nechajú časť svojej sily.

„Na Ondreja na Liptove dievčatá siali po dvore konope a sťahovali ho mužskými gaťami. Potom si ich dali pod hlavu a o kom sa im snívalo, mal byť ich manžel. Tam, kde bol v dome Ondrej, tam sa zas triasli ploty,“ vysvetlila Kolkusová.

Na Liptove bolo zvykom liať olovo, dávnejšie vosk. Podľa toho, čo sa ulialo, dievčatá zisťovali, aké remeslo bude mať ich budúci muž. Na Ondreja sa varili halušky, do ktorých si dievčatá vkladali mená svojich nápadníkov. Dali ich variť

a ktorá prvá vybehla v hrnci hore, musela ju zvedavá dievčina schytiť do ruky. Rýchlo ju ochladila a prečítala meno.

Svätý Ondrej bol svätec, jeden z prvých hlásateľov kresťanstva. Ukrižovali ho na kríži v tvare písmena x, preto sa s ním stále zobrazuje.

V siedmom storočí vystriedali pohanské zvyky kresťanské sviatky, ktoré už boli oficiálne uzákonené. Do obdobia, ktoré znamenalo prípravu na slnovrat, kresťania vniesli advent, očakávanie narodenia Ježiša. Stridžie dni ale zostali, premenovali sa na dni svätých. Preto máme svätého Ondreja, Katarínu, Barboru, Luciu, Mikuláša. Ľudia ich mali svätiť, nepracovať.

Lucia, zo všetkých najväčšia

Lucia bola vraj najväčšia bosorka zo všetkých bosoriek. Gazdovia v predvečer Lucie natierali cesnakom, kolomažou obruby na dverách maštalí, lebo bosorka dokáže ukradnúť aj kravám mlieko. Ani do lesa neradno na Luciu večer chodiť, lebo tam majú vtedy všetky svoj zraz a môžu vás po lese tak povodiť, že nenájdete cestu von.

Prečítajte si tiež: V Trnovci mohli zlodejov oblievať aj pomyjami

Na Luciu ženy nesmeli robiť žiadne ženské roboty, lebo im mohli ochorieť ruky a nohy a potom by nemali ako robiť na poli. Tak ženy sedeli doma, čarovali a venovali sa mágii.

Lucie boli dievčatá oblečené do bielej plachty s namúčenými tvárami a chodili po domoch s pierkami a ometali pavučiny. Boli ale aj zlé Lucie, ktoré chodili za tmy a s vápnom alebo kolomažou natierali okná, veraje, robili zle, povylievali, čo sa dalo. Pooblievali aj vedrá na studni.

Ľudia verili, že bosorky preberajú ľudskú podobu. Niektorí zvedaví chlapi chceli vedieť, že ktoré sú to bosorky, tak od Lucie začali strúhať stolček. Nesmeli pritom použiť klinec, pretože kovy odháňali zlé sily. Potom doňho vyrezali otvor a keď išli na Štedrý deň na polnočnú omšu, cez dieru vyzerali strigy.

„Keby sme to urobili dnes, ženy by sa urazili. Vtedy sa ani jedna nie,“ zasmial sa remeselník, ktorý takýto stolček v skanzene vyrobil.

Potom sa na tento sviatok strigy Lucie dal sviatok svätej Lucie.

Pre barborky museli kradnúť

Barborky sa na Liptove netradovali. Tiež sa obliekali ako Lucie, ale boli tichučké, nikdy nikomu nič zlé neurobili. Povymetali pavučinky, a odišli. Chodili skôr na strednom Považí a západnom Slovensku. Na Liptove sa ale lámali konáriky čerešní, ktoré si mladé dievčatá dávali do kvetináča a polievali. Ak im zakvitla do Vianoc, tak sa v budúcom roku vydali. Ale malo to svoje zásady, všetko na to museli ukradnúť.

Dievčina musela ukradnúť kvetináč, u suseda nahrabať hlinu a potom chodiť každý deň večer bez slova do potoka alebo na brod. V ústach vodu doniesla domov, poliala vetvičku a bez slova si ľahla. Ak tak neurobila, vetvička nevykvitla. Čarovať s barborkami, teda čerešňovými vetvičkami, mohli aj vydaté ženy. Ak im vykvitli, značilo to na budúci rok zdravie a šťastie.

Prečítajte si tiež: Srdce ženy piatich mužov patrilo hradu a kaštieľu

Ženičky v jednej z dreveníc skanzenu nachystali čerešňové vetvičky, rozdali ich mladým dievčatám a ženám, a podrobne inštruovali, ako sa k nim majú správať.

Liečili kováči, bačovia aj vedmy

Každá žena na dedine, ktorá mala v dome dievku, chovala husi. Potom v predvianočnom období sa perie z nich páralo a robili sa pre dievku periny

a hlavnice. Nesmelo sa párať v stridžie dni. Ženy sa stretávali počas dlhých večerov. Hovorili o tom, čo zažili, preberali pletky, ale rozprávali aj strašidelné príbehy. Napríklad o svetlonosoch. Boli to chlapci, ktorí zomreli ešte malí a so sviečkami potom chodili okolo močarín a lákali ľudí.

Rozprávali sa príhody o dušiach mŕtvych zememeračov, ktorí zle vymerali pozemky, alebo duchoch gazdov, ktorí uberali brázdy do susedného poľa.

Páračky boli inak veľmi veselé, spievalo sa, tancovalo, zabávalo. Aj trojica páračiek až ožila, keď k nim do prednej izby zavítala spolu so zvedavými návštevníkmi dvojica harmonikárov, Dobákovci z Liptovského Mikuláša. Tí za hudby a spevu prevádzali celý sprievod z domu do domu v pribylinskom skanzene.

Prečítajte si tiež: Horské lúky robia život bohatším

Každá dedina mala bylinkárku, ktorá dokázala liečiť, ale aj veštiť. Niekde si ju vážili, usmerňovala ľudí, inde ju nemali radi a bývala opustená na okraji dediny alebo lesa. Ľudia za ňou chodili aj tak potajme, keď sa chceli niečo dozvedieť, alebo boli chorí.

Lekárov na dedinách nebolo, lekárske povinnosti preberali kováči, ktorí sa vyznali v anatómii zvierat, niektorí bačovia boli zdatní v bylinkárstve, no svoje miesto v dedine mala aj vedma. A svoje miesto mala aj vo víkendovom programe v skanzene, usídlila sa v dome, ktorý stál pôvodne v Paludzi a návštevníci sa u nej pýtali na to, čo ich čaká, alebo spolu liali vosk do vody.

Presne na poludnie prišiel medzi deti do skanzenu v Pribyline Mikuláš a na pódiu pred Parížovským kaštieľom vystúpil súbor Salatín s programom o predvianočných zvykoch.

Prečítajte si tiež: Jedinečné arborétum uprostred mesta chradne Prečítajte si tiež: Drevené sochy rozprávajú príbehy Račkovej doliny

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 18 995
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 166
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 242
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 327
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 938
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 685
  7. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 4 284
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 232
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 192
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 036

Téma: Liptovské atrakcie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vianoce

Hlavné správy z MY Liptov

Pováľali svoje domy a potom prišla voda

Ako sa žilo v dedine Liptovská Mara?

Dedina žila čulým životom.

Liptovská Mara dala najväčšej priehrade meno i symbol

Ako minca má dve strany, tak ich má aj Liptovskán Mara. Jej lícom je spútaný Váh, ktorý sa vďaka priehrade prestal vylievať, rubom sú osudy vysťahovaných rodín, ktorým nepovedia inak ako vytopenci.

Veža pôvodného svätomarského kostola, jedného z najstarších v Liptove.

Bojíte sa vstúpiť do opustených budov? Ivan vás nimi prevedie

Ivan Donoval nechodí do múzeí či skanzenov, históriu spoznáva a dokumentuje odvážnejšie.

Navštevuje iba budovy, do ktorých sa dá voľne dostať. Nič neničí a nič si z miest neodnáša. Okrem filmového materiálu.

Trojica kokavských hasičov zachránila mladíkovi život

Z rúk štátneho tajomníka ministerstva vnútra si traja mladí dobrovoľní hasiči z Liptovskej Kokavy prebrali ocenenie za záchranu života.

Na fotografii zľava Richard Šopor, Lukáš Porubän, Ľubomír Šuňavec, Lukáš Golis a Rudolf Urbanovič.

Vlhová je majsterka sveta v obrovskom slalome

Pre Slovensko vyjazdila ďalší historický výsledok.

Petra Vlhová získala zlato v obrovskom slalome.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mäsopriemyslu na Turci uškodili aj pojazdné predajne z Poľska

Dotáciami sa všetko kriví, hovorí Zlatica Holubová.

Kysučanka neprežila pád z okna nemocnice

Včera večer došlo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline k obrovskej tragédii. Z okna vypadla 31-ročná Kysučanka.

Bojíte sa vstúpiť do opustených budov? Ivan vás nimi prevedie

Ivan Donoval nechodí do múzeí či skanzenov, históriu spoznáva a dokumentuje odvážnejšie.

Vybrali SME

Už ste čítali?