LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Liptov je športovo atraktívnym regiónom. Desiatky bežeckých pretekov doplňujú duatlony, triatlony alebo v zime skialpinistické preteky. Tento rok odštartoval aj cyklistický Cvyklo Pohár. Preteky na horských bicykloch majú v regióne svoje stabilné miesto a tiež ich nie je málo.
V januári 2016 uzreli svetlo športového sveta originálne preteky s názvom Cyklonárez. Zimné preteky na horských bicykloch. V snehu, mraze, na ľade a prípadne aj v pravej fujavici. Všetko majú na pleciach chlapi z Bicyklom po Slovensku, nadšenci aktívneho pohybu a horskej cyklistiky zvlášť. Záujemcovia o štart majú posledné dni na registráciu. Samotné preteky budú 11. a 12. januára v Ľupčianskej doline. O pretekoch sme sa porozprávali s ich hlavným tvorcom Mariánom Illéšom.
Cyklonárez. Kedy vznikol nápad zorganizovať zimné preteky?
– Bolo to na jeseň ešte v roku 2016, tuším okolo novembra. Zvážili sme sily a hneď na začiatku roku 2017 sme zorganizovali prvý ročník pri minimálnych nákladoch.
Preteká sa v okolí Magurky a Železného. Prečo ste si pre preteky vybrali práve túto lokalitu?
– Ľupčianska dolina je dostatočne dlhá, vedie tam asfaltová cesta, ktorú sme dva roky využívali pre ľahkú trasu a v jej závere je krásna bývalá banícka osada Magurka s horskou chatou, kde sme mali cieľ. Samozrejme, okrem asfaltovej cesty je tam množstvo kilometrov lesných ciest, ktoré majú mierne stúpanie a zvládnu ich aj priemerní cyklisti, čo napríklad v Západných Tatrách úplne absentuje.

Spomínate si ešte teraz na prvý ročník pretekov? Sprevádzali ho nejaké obavy, či bude o tento projekt záujem?
– Samozrejme, každý kto niečo organizuje, má obavy. Pri prvom ročníku sú najväčšie, ale zároveň je tam vždy aj najväčšia dávka eufórie, a tak v podstate menej ľudí dokáže urobiť viac práce. My sme nevedeli, či príde aspoň 40 ľudí. Stavili sme na to, že v zime je akcií pre cyklistov menej, ale, samozrejme, aj menej ľudí bicykluje. Napokon to skončilo nad naše očakávania a v Partizánskej Ľupči sme mali ľudí z celého Slovenska. Bol to dobrý začiatok.
Preteká sa v zime. To so sebou prináša aj určité riziká. Ako je to s bezpečnosťou pretekov?
– Preteky v zime so sebou nesú oveľa väčšie riziká ako letné akcie. Už len chlad sám o sebe je nepríjemný. V lete, ak vykapeš na trase, tak sa oprieš o riadidlá, posedíš, prípadne niečo zješ a ideš ďalej. Riešiš iba to, že nevládzeš. V zime okrem toho, že sa nevieš pohnúť, si spotený a behom chvíľky ti začne byť zima. To isté platí pri zraneniach. Ak si v lete zlomíš nohu, tak viac-menej v pohode vydržíš, kým niekto po teba príde. Ak v zime zostaneš v snehu slabo oblečený, za krátky čas sa môže z „obyčajnej“ zlomeniny rozvinúť život ohrozujúci stav. Navyše, v doline, kde na mnohých miestach chýba signál. Preto sa snažíme zdravotnícky zabezpečiť trasu čo najlepšie, vždy tam máme chlapcov z Horskej záchrannej služby s množstvom techniky, pomáhajú nám kamaráti s terénnymi vozidlami. Skrátka sa snažíme v prípade zranenia dostať pretekára čo najskôr preč z terénu.
Sú trate náročné alebo ste mysleli na to, aby to nebolo totálne krkolomné?
– Vždy sme sa snažili postaviť čo najbezpečnejšiu trasu. Tento rok však budú mať pretekári oveľa viac zjazdov, navyše pre nich chystáme nočný prológ s množstvom umelých prekážok, tak to bude také krkolomné, ale hádam to zvládnu. Majú na výber z dvoch trás – ľahkej a ťažkej. Aj keď je pravda, že na treťom ročníku bude ľahká vlastne ťažšia ako bola minulý rok tá ťažká.
Po úspešných dvoch ročníkoch naplno chystáte tretí diel. V čom bude iný ako predchádzajúce?
– Tretí rok bude kompletne iný a oveľa náročnejší. Doposiaľ sme boli limitovaní kapacitou chaty na Magurke, a tak sme zo záujemcov museli losovať 70 šťastlivcov, ktorí sa mohli postaviť na štart. Teraz sa „sťahujeme“ do areálu bývalej detskej ozdravovne na Železnom, kde je kapacita oveľa väčšia. Do samotných pretekov sme zaradili veľa prvkov z motošportu, čoho výsledkom je nočný prológ a aj sobotný štart podľa umiestnenia v prológu. V neposlednom rade sa z jednodňovej akcie stáva podujatie na dva dni. K tomu bude sobotná veselica po pretekoch, takže podržíme pretekárov na Liptove celý víkend.
Prečo ste sa rozhodli pridať prológ?
– Nič nočné sa u nás v zime nejazdí. Aspoň o tom neviem, takže už len táto myšlienka nám prišla lákavá. Nejako som si spomenul na preteky enduro motocyklov v Rumunsku Romaniacs, kde pretekári pred samotným štartom do niekoľkodňových pretekov musia absolvovať prológ v meste Sibiu. Je to extrémne náročný úsek s doslova kopou prekážok od balvanov cez železné nádrže s vodou, kmene stromov, betónové zábrany a podobné šialenosti. Jazdci idú niekoľko kôl a postupne sú odštartovaní ďalší a ďalší. Napokon okrem prekážok si zavadzajú ešte aj jazdci vzájomne. Samozrejme, pred cyklistov nemôžeme postaviť dvojmetrový železný kontajner, ale určite vymyslíme kopu zábavných prekážok, ktoré preveria ich schopnosti.
Ako to je s tohtoročnou trasou sobotňajšieho nárezu? Bude okrem toho, že je dlhšia, bude aj technicky náročnejšia?
– Pribudne pár zjazdov a nastúpaných metrov bude oveľa viac. Technicky nijak náročnejšia nebude, to si ak tak necháme na leto.
Na čo sa tento rok môžu pretekári a nadšenci horskej cyklistiky okrem výkonu na trati tešiť?
– Hlavne sú to preteky, aké nezažijú nikde inde. Mimo trasy plánujeme premietanie filmov s Rasťom Hatiarom, diskusiu s doktorom Leteckej záchrannej služby a bodkou za tretím ročníkom bude koncert Hudby z Marsu na afterpárty.
Cyklonárez si vybudoval zaujímavé meno. Neuvažovali ste o nejakom letnom bratovi?
– Uvažovali, dokonca sme už skladali trasu, ale tým, že máme predajňu bicyklov, prišli na jar povinnosti v práci a na organizovanie pretekov nám nezostal čas, ani žiadne voľné ruky. Ale stále to nosíme v hlavách, ak by sa to podarilo, bol by to zas poriadny nárez so štartom v noci, zameraný skôr na meranie časov v zjazdoch.

Teraz je pred nami tretí ročník Cyklonárezu. Máte predstavu o pretekoch v budúcnosti?
– Predstavy máme, ale tie sa niekedy vedia zásadne líšiť od reálneho sveta. Teraz je dôležité zistiť, do akej miery sú ľudia ochotní sa niekam trepať na víkend a čo s pretekmi urobia náročnejšie trasy. Ak pôjde všetko dobre, myslím, že nám nebude stačiť kapacita ani na Železnom a na štarte bude čoraz viac pretekárov spoza hraníc. Navyše sme sa tento rok zaviazali Lesnému komposesorátu v Partizánskej Ľupči, že za každého pretekára vysadíme 20 nových stromčekov. Dúfam, že do pár rokov tam bude rásť poriadne veľký Les cyklistov.