LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Inšpektorát životného prostredia v Žiline udelil pokuty za výstavbu lesných ciest v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry. Obhospodarovatelia lesov ich stavali bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody.

Podľa Brigity Pokornej, vedúcej oddelenia kontroly, dostali pokutu Združenie vlastníkov pozemkov v Jalovci za výstavbu lesnej cesty na približovanie vyťaženého dreva v katastri Jalovca a Urbár Vrbica, Pozemkové spoločenstvo, za výstavbu lesnej cesty v katastrálnom území Iľanova v Národnom parku Nízke Tatry.
„S tretím subjektom vedie inšpekcia v súčasnosti konanie o inom správnom delikte. Ide o realizáciu lesnej cesty v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry v katastrálnom území Liptovské Kľačany,“ informovala Pokorná.
Ovplyvňujú vodný režim
Inšpekcia poukazuje na to, že obhospodarovateľ lesa má povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva.
„Výstavbu lesných ciest a zvážnic je potrebné v chránených územiach regulovať z dôvodu, že tieto líniové stavby aj pri tých najmenších parametroch zaberajú značné plochy prírodných biotopov, pôsobia na odtokové pomery v území a vodný režim lesných ekosystémov, predstavujú zásah do vzhľadu krajiny,“ informovala inšpekcia.
Tým, že obhospodarovatelia tieto cesty stavajú, sprístupňujú dosiaľ odľahlé závery dolín aj pre nepovolaných. Jazdia po nich autá, motorkári, výnimkou nie sú ani štvrokolky.

„Preto je dôležité ešte pred samotnou realizáciou výstavby lesnej cesty a zvážnice v chránenom území posúdiť zámer výstavby orgánmi ochrany prírody. Ide najmä o opodstatnenosť plánovaného rozsahu sprístupnenia lesných porastov, technické parametre lesnej cesty a zvážnice, vhodnosť trasovania.
„V prípade, že to záujmy ochrany prírody a krajiny vyžadujú, by tak orgán ochrany prírody mohol včas určiť bližšie podmienky vykonávania činnosti, respektíve v odôvodnených prípadoch by s výstavbou lesných ciest a zvážnic nesúhlasil.“
Najhoršie je to v Nízkych Tatrách
Ekológ a aktivista Karol Kaliský dlhodobo poukazuje na to, že v našich chránených územiach pribudli za uplynulé obdobie stovky kilometrov nových ciest a zvážnic. Najtragickejším príkladom sú podľa jeho slov Nízke Tatry.

„Za posledných desať rokov pripomínajú skôr kameňolom ako národný park. Živelná a nekontrolovaná výstavba lesných komunikácií štátnymi aj neštátnymi subjektami likviduje posledné bezcestné oblasti divočiny,“ upozornil Kaliský.
„Cesty pôsobia ako odvodňovacie kanály, rozčleňujú kompaktné lesné prostredie
čím napomáhajú rozvratu lesných porastov a ďalšiemu budovaniu ciest. Sprístupnenie lesných porastov umožňuje masívnu ťažbu, na ktorú dopláca nespočetné množstvo lesných druhov.“
Doplnil, že priamym dôsledkom takejto nekontrolovanej výstavby ciest a na to nadväzujúcich lesohospodárskych aktivít sú esteticky trvalo znehodnotené a ekologicky zdevastované územia na výmere desiatok kilometrov štvorcových.
„Názory a riešenia, ktoré dlhodobo ponúkajú vedci, odborníci a ochranári, sú zo strany štátu aj zo strany lesných hospodárov ignorované, prioritou sa stal rýchly ekonomický zisk.“