Vďaka nezameniteľnému nakrivenému špicu sa nemožno pomýliť. Alebo sa to dá? Kriváň nie je zo všetkých strán krivý. Napríklad zo strany Vysokých Tatier si treba poriadne potrápiť oči a rozum, aby sme Kriváň našli.
Ale odkiaľ je najkrajší? Liptáci hovoria, vraj z Podbanského alebo Východnej. Ale vedeli ste o tom, že Kriváň nie je zovšadiaľ krivý? Je jediné miesto, odkiaľ je rovný. Treba ho pozorovať z Važca.
Pastieri a baníci
Prvý zadokumentovaný výstup na Kriváň pochádza zo 4. augusta 1773, urobil ho evanjelický farár zo Spišskej novej Vsi Andreas Jonas Czirbesz. Určite ale nebol prvý, kto sa na svet porozhliadol zo zakriveného vrcholu. Na vrchol vystúpil po tom, ako bol skontrolovať prácu haviarov v banských štôlňach pod Kriváňom. Tí lopotili pod Kriváňom už od 15. storočia. Najprv tam hľadali zlato. Aj ho našli ale náklady na jeho ťažbu boli také veľké, že sa to neoplatilo, hoci malo výbornú kvalitu.
Ukážeme vám pohľadnicové kopce, viete ich pomenovať? Čítajte Po zlate ťažili v Kriváni antimonit či cín, šachta Terézia sa nachádzala sotva 50 metrov pod samotným vrcholom. Zvyšky po tvrdej drine v krivánskych baniach sa zachovali dodnes vrátane niekoľkých štôlní. A vraj bezútešná ťažba vo vysokých horách spôsobila, že sa vrchol Kriváňa naklonil do jednej strany.
Kriváň je aj planéta
V časoch poroby, sociálnej neistoty a národnej neslobody sa Kriváň stával baštou
ochrany i revolty a miestom schôdzok mnohých slovenských rodoľubov a národných buditeľov pre načerpanie viery a sily v boji za podstatu slovenského národa, ako aj miestom národných výletov, vychádzok a národných pútí.
Ich históriu začali písať Gašpar Fejérpataky Belopotocký 24. 9. 1835 a Ľudovít štúr
Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni Čítajte 16. 8. 1841. Okrem iných významných osobností vystúpil na Kriváň práve pred deväťdesiatimi rokmi aj Juraj Janoška st. a v roku 1921 aj Miloš Janoška s členmi Tatranského spolku turistov. K obnoveniu tradície výstupov na Kriváň došlo v roku 1955 a prvý obnovený Národný výstup sa uskutočnil v roku 1968.
Zaujímavosťou je, že Kriváň sa volá aj planétka. Objavil a pomenoval ju tak slovenský astronóm Peter Kušnirák v roku 1999.
Od roku 2005 je súčasťou našich peňaženiek, pretože sa nachádza aj na zadnej strane slovenských centových mincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov.
Unavený anjel
O rozsaditom tatranskom Kriváni je známa povesť, že to bol pri zrode Tatier junák rovný ani jedľa, ibaže ho postihla nehoda.
Keď stvoriteľ mal vraj už pokope aj našu krajinu, chcel sa ešte ubezpečiť, či sa dielo naozaj vydarilo. Zavolal anjela a prikázal mu:
„Zaleť nad krajinu, ktorú som práve dotvoril, a dobre sa porozhliadaj, či nie sú nejaké chyby a čo by sa ešte malo ponaprávať. Choď a vráť sa čím skorej...“
Anjel strepotal krídlami a zletel nad našu zem. Poletoval ponad hory, doly, poobzeral si rieky i jazerá až napokon vzlietol nad reťaze vrchov, ktorých nebotyčná výška ho prekvapila. Ale že už bol ustatý, rozhodol sa, že si najprv oddýchne a len potom ponad tie vysočižné vrchy preletí.
Ako si tak oddychuje a rozhliada sa okolo seba, pobadal, že jeden z končiarov je omnoho vyšší ako ostatné a nezvyčajne štíhly. I rozmýšľa:
„Aký zvláštny končiar! Ani keby bol vodcom všetkých ostatných končiarov. Ako hrdo sa len vypína k nebesiam. Istotne ho raz ľudia nazvú kráľom vrchov. Veď kto ho len raz uvidí, nikdy naň nezabudne!
Anjel v zadumaní ani nepobadal, ako čas pokročil a jemu sa bolo treba vrátiť so správou.
Zamával, strepotal krídlami, že preletí končiar. A čo sa tu prihodilo! Ako anjel vzlietol, jedným krídlom zavadil o hrdý končiar rak, že sa jeho vrchol hneď nachýlil. Od tých čias je vraj končiar tohto mohutného vrchu v Tatrách nakrivený, a preto si ho ľudia nazvali Kriváňom.
Z knihy Slovenské báje 1973
Ako vyzerá miesto, kde vzniká najdlhšia slovenská rieka Čítajte
Važecká pochúťka sa zrodila pri hlavnej ceste pod Tatrami Čítajte
