SMREČANY. V slovenských mapách môžeme nájsť až tri doliny, ktoré sa volajú Žiarska. Z toho dve sú v Liptove, jedna v Západných Tatrách nad rovnomennou dedinou a druhá pri Liptovskej Lúžnej.
Najčastejšie si ale turisti tú známejšiu liptovskú Žiarsku dolinu mýlia zo Ždiarskou, tá sa ale nachádza v Belianskych Tatrách. Obec Smrečany poslala začiatkom decembra na Geodetický a kartografický ústav do Bratislavy oficiálnu žiadosť alebo návrh na prinavrátenie historického názvu Smrečianska dolina.
Urobila tak na základe rozhodnutia poslaneckého zboru z decembra 2015 a po tom, ako sa im podarilo zhromaždiť čo najviac dokumentov dokazujúcich, že dolina sa v minulosti volala Smrečianska.
Dolina na opačnej strane Tatier
„Vzhľadom na to, že sú na Slovensku až tri doliny s názvom Žiarska, z toho dve na Liptove považujeme používanie tohto názvu za zbytočne duplicitné. Dolina mala v minulosti zaužívaný a neopakovateľný názov Smrečianska dolina,“ vysvetlil dnes už bývalý starosta Smrečian Vladimír Šiarnik. Podanie oficiálnej žiadosti bolo

jednou z posledných vecí, ktoré v úrade robil.
Žiadosť o zmenu geografických názvov nemusí dávať obec, môžu tak urobiť aj jednotlivci.
Od roku 2011 zbieral materiály, dokumenty, staré mapy, ktoré to potvrdzujú. Odvoláva sa aj na to, že názov doliny, tak ako je na Slovensku zvykom, je zväčša v súlade aj s vodným tokom, ktorý dolinou preteká. „V našom prípade celou Žiarskou dolinou preteká potok Smrečianka.“
„V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu v poslednom období navyše dochádza k
zmätočným situáciám, keď početní návštevníci často i zo zahraničia namiesto do Žiarskej doliny dorazia do obce Ždiar na opačnej strane Tatier,“ opísal skúsenosti s turistami pod Západnými Tatrami.

Na Slovensku podľa jeho slov existujú aj Ždiarske, Ždiarne, Žiarne a Žiarové doliny. Vrátením historického názvu Smrečianska dolina by sa predišlo zbytočnému chaosu.
Mapa stolice spred dvesto rokov
Podľa diela slávneho polyhistora Mateja Bela aj vrch Baranec, dominujúci doline a strednému Liptovu, sa volal Štít alebo aj Smrecká. Na mape Liptovskej stolice z roku 1799 sa uvádza názov Szmrecsanska dolina.
V mape z roku 1938 sa tiež hovorí o doline ako Smrečianskej, Baranec sa volá dokonca Veľký vrch. Ale napríklad na mape z roku 1855 Umgebung von Zakopana, ktorú zhotovil Carl von Artaria, je názov Baranétz.
Leonard Ambróz, historik zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, povedal, že jeden z prvých, ktorý oficiálne použili názov Žiarska dolina, bol nestor slovenskej turistiky a jej nadšený propagátor Miloš Janoška.
„Miloš Janoška v sprievodcovi Krásy Liptova z roku 1947 nazýva dolinu Žiarskou,“ povedal Ambróz.
Pre zaujímavosť, ak by ste navštívili motorest Dechtáre pri Liptovskej Mare, vnútri nájdete starú turistickú mapu z obdobia Československej republiky. Dolinu pod Barancom pomenúva ako Smrečiansku.

Dolina môže mať aj dva názvy
Oficiálne sa dolina volá Žiarska a vrch Barancom od roku 1976. „Občania obce
Smrečany, najmä tí skôr narodení, považujú svojvoľné premenovanie doliny v minulosti bez akéhokoľvek dôvodu a informovania verejnosti za neprijateľné, netransparentné a koniec-koncov i kontraproduktívne,“

Šiarnik navrhol geodetom aj druhú možnosť, inšpiráciu našiel v susednej doline. Jej dolná časť sa volá Jalovecká a horná Bobrovecká. Podľa tohto príkladu by sa mohla aj tamojšia dolina v názve rozdeliť.
Bývalý starosta predpokladá, že najmä obyvateľom susedného Žiaru, s ktorými majú veľmi dobré vzťahy, sa návrh nemusí pozdávať.
„Nechceme nič zlé, nechceme nikomu zobrať kataster, iba vrátiť doline jej historický názov.“
Premenovanie je zdĺhavý proces
O žiadosti alebo návrhu bude teraz rozhodovať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Ten potvrdil, že žiadosť zo Smrečian prijali.

Teraz oslovia dotknuté subjekty, vyjadrovať sa budú Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš, mesto Liptovský Mikuláš, pretože dolina sa nachádza aj
na jeho katastrálnom území Svätý Štefan, ďalej obec Žiar, Správa TANAP-u, Horská záchranná služba.
„Po doručení ich stanovísk kompletný materiál predložíme na najbližšie rokovanie názvoslovnej komisie. V prípade, že komisia odporučí názov preštandardizovať, je podľa zákona potrebné vyžiadať stanovisko ministerstvo kultúry. Až po jeho súhlasnom stanovisku môže náš úrad o zmene názvu rozhodnúť,“ vysvetlila Viera Šafárová, tajomníčka Názvoslovnej komisie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

