Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Pre prvú cestu cez Tatry mali sekať svahy v Tichej doline

Prvý podrobne prepracovaný plán má už viac ako dvesto rokov.

Tomanovské sedlo je široké a trávnaté, nachádza sa v nadmorskej výške 1 686 metrov. Je na slovensko-poľskej štátnej hranici, tvorí začiatok hrebeňa Červených vrchov. Peší turisti do týchto končín majú zakázaný vstup.Tomanovské sedlo je široké a trávnaté, nachádza sa v nadmorskej výške 1 686 metrov. Je na slovensko-poľskej štátnej hranici, tvorí začiatok hrebeňa Červených vrchov. Peší turisti do týchto končín majú zakázaný vstup. (Zdroj: Pavol Lenko)

Aj keď o tom Poliaci neradi počúvajú, Tatry patrili do polovice 16. storočia celé Uhorsku. Orava a Spiš v minulosti spolu susedili, hranicu medzi nimi tvorila rieka Čierny Dunajec. Kráľ Belo IV. udelil v roku 1261 liptovským zemanom právo loviť zver až po Dunajec. Poľovať teda mohli na veľkom území, problémom bola bariéra, ktorú Tatry prirodzene tvoria. Zemania však svoje právo využívali a cez horstvo naozaj prechádzali.

Prvá cesta cez Tatry z Liptova do dnešného Poľska prechádzala cez Kamenistú dolinu, Pyšné sedlo a Pyšnú dolinu. Využívali ju práve liptovskí zemania, poľovníci možno po vzore pastierov alebo pytliakov.

Prečítajte si tiež: Západné, teda Zachodnie Tatry vymysleli ako prví Poliaci Čítajte 

V neskoršej mape z 18. storočia bola už cesta aj vyznačená. „Liptovskí zemania boli vlastne prví, ktorí z hospodárskych, teda poľovníckych dôvodov, prechádzali z jednej strany Tatier na druhú,“ povedal historik Ivan Mrva.

Cesta cez Kamenistú dolinu mala význam aj preto, lebo v oblasti sa sústreďovalo baníctvo, hoci nebolo obzvlášť výnosné.

„Prvá cesta, aj keď šlo skôr o chodník alebo priechod, existovala už od dávnych dôb,“ zdôraznil historik.

Cesta do soľných banívo Wieliczke

Celé územie Tatier patrilo Uhorsku až do polovice 16. storočia, potom došlo k okupácii Podhalia. V 17. storočí malo Uhorsko iné starosti ako bojovať o Podhalie, ktoré nebolo ekonomicky zaujímavé.

V 18. storočí Poľsko oslabilo, Mária Terézia pod vplyvom svojho syna Jozefa II. a ďalších politických radcov privolila, aby sa monarchia zúčastnila na delení Poľska. Pripadla jej Halič. Uhorskí magnáti sa pôvodne domnievali, že sa Halič stane súčasťou Uhorska, ale vo Viedni rozhodli, že bude patriť Rakúsku.

V Haliči sa nachádzajú pre monarchiu mimoriadne zaujímavé výnosné bane, slávna Wieliczka. Pripojenie Haliče znamenalo zintenzívňovanie obchodných stykov, projektujú a budujú sa cesty.

„Dnes si soľ veľmi nevšímame, ale v tom období to bola veľmi cenná surovina, pretože sa používala oveľa viac na konzervovanie. Každý hospodár potreboval soľ,“ povedal Mrva.

Štát si urobil soľný monopol. Znamenalo to, že nikto ju nesmel doviezť, obchodovať mohol iba štát. Mal na to soľné sklady, soľ distribuoval s prirážkou. Soľ bola vtedy veľmi zaujímavá komodita a štát ju prísne kontroloval.“

„Začalo sa uvažovať, ako z Wieliczky rýchlejšie a efektívnejšie dovážať soľ do Uhorska, konkrétne do Liptovského Hrádku. Vznikli plány cesty dobrej kvality, via comercionale, teda obchodnej cesty. Mala mať svoje parametre, stúpavosť, šírku. Nebol to nejaký horský chodník,“ vysvetlil.

Obchodná cesta mala viesť z Kostoliska, prvej obce v Halíči, ktorá bola cestne prepojená s Wieliczkou cez Dolinu Tomanowu v Poľsku, Tomanovo sedlo, Tomanovu dolinu na slovenskej strane, Tichú dolinu, Liptovskú Kokavu, Dovalovo až do Liptovského Hrádku. V Liptovskom Hrádku sa totiž nachádzal veľký soľný sklad a odtiaľ sa soľ distribuovala na pltiach na celé Považie. Soľný sklad stojí dodnes, podarilo sa ho zrekonštruovať a sídli v ňom Národopisné múzeum.

Mala to byť plnohodnotná cesta pre vozy

V roku 1793 vznikajú dva plány, ktoré projektujú cestu cez Tatry. Prvý je Hoffmanov plán, vypracoval ho liptovský stoličný zememerač. „Vypracoval úsek cez Tichú a Tomanovu dolinu v mierke 1:5000. Druhý je projekt Ihrackého. Bol to zememerač v Liptovskom Hrádku. Vypracoval mapu, vymeral cestu a zakreslil ju na veľkú mapu s rozmermi približne 150 centimetrov krát meter.“

Hoffmanova mapa znázorňuje priebeh navrhovanej cesty Tichou dolinou. Vedie po ľavej strane Tichého potoka potom zahýba do Tomanovej doliny a Tomanove sedlo vo výške 1683 metrov nad morom, kde prekonáva hrebeň Tatier a prechádza na poľskú stranu.

Prečítajte si tiež: Odkiaľ je Kriváň rovný? Čítajte 

Dokonca sa v Liptovskej stolici zišla osobitná komisia, ktorá prezrela celú trasu cesty. Dalo by sa to prirovnať k dnešnému stavebnému konaniu.

V mape nachádzame malé písmenká, ktorými autor označil nebezpečné miesta. Tie sa nachádzajú hlavne v Tomanovej doline.

„Počas obhliadok zistili, že by tam mohli padať kamene, lavíny a cesta môže byť ohrozovaná svahom. V mape autor vyznačil, že obe strany Tichej doliny boli lesnaté, Tomanova dolina bola zase bez lesov a skalistá. Vyznačil preto nebezpečné miesta, kde mohla spadnúť snežná alebo kamenná lavína a ohroziť cestujúceho a náklad.“

Z mapy je ďalej vidieť, že navrhnutá cesta kopíruje terén, stúpa plynulo v serpentínach, počítalo sa dokonca aj so zasekávaním do svahu. Všetko preto, aby mohol aj plne naložený voz prekonať veľké stúpanie.

Plány zastavil Napoleon

Mapa obchodnej cesty cez Tichú a Tomanovu dolinu zaznamenáva aj vlastnícke vzťahy.

Územie patrilo komorskému, teda kráľovskému panstvu, západná časť smerom k Račkovej doline patrila rodine Pongrácovcov zo Svätého Mikuláša. Autor zakreslil priebeh cesty až do Čierneho Dunajca, kde sa mala napojiť na obchodnú cestu z Wieliczky.

Prečítajte si tiež: Jedinečné arborétum uprostred mesta chradne Čítajte 

Cesta sa napokon nepostavila. Dôvodom bola vojna s Francúzskom a Napoleonom. Novú cestu cez Tatry mal platiť štát, ale pre prehraté vojny na to už nemal peniaze. Uhorský snem potom rozhodol, že sa budú stavať železnice a nie takéto cesty, železnice boli perspektívnejšie.

V roku 1830 už navrhli a o tri roky neskôr začali stavať železničnú trať Viedeň, Břeclav Olomouc, Bohumín, Wieliczka, aby sa soľ aj iné veci rýchlo prevážali. V roku 1847 trať predĺžili do Krakova.

„Chvalabohu, že sa cesta nepostavila. Vieme, čo by prišlo v dvadsiatom storočí, keby sa to podarilo. Cesta by sa vyasfaltovala a dnes by tadiaľ chodili autá. V doline by sa stratila pekná príroda, v lepšom prípade by bola narušená.“

Liptovský Hrádok ako slovenské Zakopané

O nerealizovaných plánoch dopravného preklenutia Tatier by sa dala napísať hrubá kniha. Tatry boli vždy predmetom nielen prírodovedeckého, ale aj ekonomického a politického záujmu. Pre štúrovcov boli symbolom národnej hrdosti, ale mimoriadne si ich vážili aj Maďari. Až 60 percent maďarských gymnázií chodilo na výlety do Vysokých Tatier, z Budapešti to nemali ďaleko.

Maďari si začali Tatry viac pestovať začiatkom 20. storočia, keď sa rozkmotrili s rakúskou časťou monarchie.

„Uhorské elity si povedali, že nebudú chodiť do rakúskych Álp a tam míňať

Prečítajte si tiež: Srdce ženy piatich mužov patrilo hradu a kaštieľu Čítajte 

peniaze, keď majú Tatry. Keď vrcholila kríza dualizmu, tak sa Tatry začali budovať po dopravnej stránke, vznikla pozemná železnica, zubačka, stavali sa hotely. Chodilo sa do Tatier, lebo bolo prejavom maďarskej národnej hrdosti ísť radšej do Tatier, vlastného pohoria, ako do Álp.“

Pohľad sa na Tichú dolinu pred dvesto rokmi neuprel ani zďaleka posledný raz. Jaskyniar Peter Holúbek na doplnenie povedal, že František Havránek, objaviteľ Važeckej jaskyne, nakreslil vizionársku mapu. „Popod Tomanove sedlo nakreslil tunel a Liptovský Hrádok nazval slovenské Zakopané.“

Prečítajte si tiež: Žiarsku dolinu chcú premenovať Čítajte 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 725
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 606
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 271
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 454
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 376
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 126
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 950
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 894
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 127
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Liptovské atrakcie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

Už ste čítali?