V porovnaní s ostatnými obcami Liptova, ktoré majú aj sedemstoročnú históriu, má Demänovská Dolina zvláštne postavenie. Celá stojí na cestovnom ruchu, a preto v roku 1964 aj vznikla.

Pred lyžiarmi patrila Demänovská dolina pastierom, drevorubačom a poľovníkom. O jej územie sa delili obce Demänová a Bodice, obe sú dnes mestskými časťami Liptovského Mikuláša.
Prví turisti začali do doliny chodiť až po sprístupnení tamojších jaskýň. Postupovali ďalej a zastavili sa až na severných svahoch Chopku, ktorý má výborné podmienky na lyžovanie, práve pre výstavbu lyžiarskeho strediska sa stala dolina mimoriadne vyhľadávanou.
Po vzniku Národného parku Nízke Tatry sa definitívne skončilo v doline pasenie oviec, pastierov vystriedali turisti, lyžiari, výletníci.
Len hŕstka chát a salašov

Pred polstoročím nemala klasických domorodých obyvateľov, prví obyvatelia boli zamestnanci tamojších hotelov, reštaurácií, lyžiarskeho strediska alebo Horskej služby. Pôvodom boli z okresného mesta, ale aj vzdialených kútov, do Nízkych Tatier prišli za prácou. Domovom sa pre nich stalo hlavne šesť malých bytoviek, ktoré dodnes stoja za budovou obecného úradu.
V doline bolo v čase jej vzniku iba zopár budov. Ani vzdialene sa nepodobala Demänovskej Doline, ako ju poznáme dnes. Kostru prvej dediny tvorila rybárska farma, chata Tri studne, horárne a niekoľko súkromných chát. Nasledoval starý mlyn a Kamenná chata.