Spojitosť Miroslava Peťa s horami vyplynula z rodinného zázemia.
Jeho otec pracoval na Stredisku lavínovej prevencie HZS a je horský vodca. Mama tiež kedysi liezla. „Pamätám si ako dieťa, že nás rodičia s bratom Rasťom kočíkovali na Popradské pleso, otec nás brával na batohu v sedačke na Baranec. Ešte som ani nechodil a už som bol v horách. Odmalička to išlo prirodzene, máme to jednoducho v rodine. Rodičom som vďačný za to, že nás do tajov hôr zasvätili a veľa nás naučili.“
Kedy ste sa naučili lyžovať?
Najskôr ma otec učil lyžovať priviazaného na motúze po Bielej púti v Jasnej. Mal som vtedy asi tri roky. Neskôr ma ako sedemročného začal brávať aj do žľabov Chopku, čiže so skialpinizmom som začal relatívne skoro. Postupne začal viac lyžovať aj brat Rasťo.
Dnes je skialpinistická výbava ľahká. S čím ste začínali?
Na klasických rovných lyžiach a starom viazaní. Neboli široké lyže, o carvingu sme mohli snívať. Lyžovanie na rovných lyžiach mi však dalo dobré základy do ďalšieho lyžiarskeho života. Sám ešte chodím občas zo srandy oprášiť staré lyže do Žiarskej doliny. Trvá mi chvíľu, kým sa do toho dostanem, no zlyžujem s nimi aj ťažký sneh. Keď som začínal, mal som šťastie, že otec mal výstroj k dispozícii a nemusel som ho riešiť. To bola pre mňa veľká výhoda, pretože skialpinistický výstroj bol v tom čase dosť drahý. Každopádne, moje začiatky sa niesli v klasickom retro štýle a doteraz na ne s úsmevom rád spomínam.
Skialpinista, horolezec, turista, extrémny lyžiar, skalolezec, horský cyklista. Ako by ste sa nazvali vy?
Som horal. Pôsobím v horách. V každom ročnom období si nájdem niečo, čo ma napĺňa. Či už je to v lete lezenie a klasická turistika alebo v zime lyžovanie a skialpinizmus. V zimnom období mi už odmala prišli skialpinistické lyže ako najlepší prostriedok na pohyb po horách. Na pešo sa ide v hlbokom snehu ťažko. Na lyžiach vyjdem hore ľahšie, dole zase rýchlo a jazdu si ešte aj užijem. Zlyžovať kopec je určite väčšia zábava, ako ho zošliapať dole na pešo.
V lete sa venujem aj horskej cyklistike. Na bajku som veľa jazdil hlavne počas štúdia na vysokej škole v Žiline, kde neďaleká Malá Fatra ponúka na horský bicykel snáď najlepšie terény na Slovensku. Vďaka Paľovi Ballovi som mal možnosť párkrát skúsiť aj paragliding, ktorý má tiež svoje čaro, vidieť krásu prírody z vtáčej perspektívy. Len v tom nemám zatiaľ dostatok skúseností, preto mi to príde trochu nebezpečnejšie. Snažím sa teda užívať si život zo všetkých strán, nebyť čisto zameraný len na jeden šport, pretože v rôznorodosti spočíva krása života. My na Liptove to tu máme skvelé, narodili sme sa tu do outdoorového raja, vďaka čomu si môžeme kúsok za našimi humnami vychutnávať rôzne športové aktivity.
