LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Názov Svätý Štefan je v Liptovskom Mikuláši stále živý. Dedina neexistuje približne tristo rokov, ale jej kataster áno. Nachádza sa v Žiarskej doline, ťahá sa od Veternej Poruby po pravej strane doliny až takmer po Žiarske sedlo. Územie spadá pod mesto Liptovský Mikuláš.
Najmladšia dedina Liptova nemá cintorín ani kostol Čítajte Svätý Štefan, ľudovo aj Štefanka, je aj pre historikov veľká záhada.
V celom Liptove žiadna dedina nezanikla tak ako Svätý Štefan. Medzi ľuďmi dokonca koluje legenda, vraj sa prepadol pod zem.
V minulosti bolo bežné, že dediny ničili požiare a hoci to pre obyvateľov boli tvrdé rany, dediny vystavali nanovo, veď základným stavebným prvkom bolo ľahko dostupné drevo. Prečo z roka na rok zanikol Svätý Štefan nikto s istotou povedať nevie.
Svätý Štefan sa nachádzal za Veternou Porubou, severne od nej a dnes nezostalo z neho nič. Na holej lúke ho pripomína iba pamätný kameň s tabuľkou a základnými informáciami o zaniknutej dedine.
V majetku rodiny Okoličániovcov
Záhadou je už samotný vznik Svätého Štefana. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1333, kedy tu pôsobil farár Jakub.
Znamená to, že vtedy to už bola vyvinutá dedina so sídlom farnosti. Dôležitým je kostol, ktorý patril k najstarším na Liptove. Nestavali ho obyvatelia okolitých dedín – z Veternej Poruby, Žiaru či Smrečian. Stavali ho miestni.
Dedina musela existovať už predtým, najmenej dve až tri generácie, teda najmenej päťdesiat rokov. Ako sa však volala, nikto nevie. Meno Svätý Štefan pochádza až z názvu kostola.
Toto je jediná pamiatka na zaniknutý Svätý Štefan. Kameň s pamätnou tabuľkou na poli za Veternou Porubou v podhorí Západných Tatier. (zdroj: Ľubica Stančíková)„Kostol nie je prvotný, ale je následný. V stredoveku boli ľudia náchylní chcieť v dedine všetko. Chceli aj kostol, lebo verili, že ich ochráni pred bleskami, búrkami, vodou, ohňom. Kostol nebol iba modlitebňou, ale aj útočiskom,“ vysvetlil profesor Ferdinand Uličný.
Kostol vo Svätom Štefane nepatrí do kategórie kostolov pre viacero dedín, ako to bolo v prípade Liptovskej Mary, Kostola svätého Mikuláša, Kostola Všechsvätých pri Ludrovej. Tento kostol postavili už v existujúcej dedine.
Stavali ho domáci, nosili kamene, ukladali drevo. Ale na odborné práce bolo treba majstra murára. Poddaní roľníci na to peniaze nemali, financovali ho zemepáni. Územie patrilo do majetku Okoličániovcov.
Tí rozhodli o tom, že na mieste postavia kostol, vybrali aj jeho patróna, po ktorom zostalo meno aj dedine.
