Cez Liptovskú Maru pretekali tri potôčiky. Stredom sa tiahla Sielničanka. Ďalšia bola Teplica – vraj s pitnou vodou, lebo nie každý v Mare mal studňu. Ďalší bol jarok tečúci popri štreke.
Nemal ani meno, v lete sa v ňom kúpali a keď zamrzol, deti sa tam šmýkali a korčuľovali.
Dedina žila ochotníckym divadlom, šikovnými hasičmi, fungovala obecná škola v susedstve fary. Čo by to bolo za dedinu bez futbalového ihriska, mali ho aj v Liptovskej Mare za Zámostím.
V časoch, kým neexistoval obecný rozhlas, mali aj miestneho hlásnika. Zodpovednú službu dlhé roky svedomito zastával nezabudnuteľný Jozef Ponduša, ktorý oznamoval aj nočnú hodinu.
V dedine mali aj obecnú pastiernicu, miesto pre pastierov kráv, ktorí dostávali odmenu v naturáliách.
Za robotou prichádzali z neďalekej Oravy a po sezóne sa vracali k rodinám. K obci patrila aj usadlosť Sestrč, žili v nej miestni Rómovia Puškovci, nachádzala sa tam píla, kováčska dielňa, kolkáreň aj mäsiar.
Svätomarci sa stretávajú a spomínajú
Balcovci, Stankovanski, Gondovci, Vyšní, Koreňovci. Je to len časť z rodín pôvodom z Liptovskej Mary, ktorých korene zatopilo 360 miliónov metrov kubických vody.
