Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína

Na Liptove má vyrásť obrovský lom, miestni nechcú mesačnú krajinu

Súkromná spoločnosť ohlásila zámer ťažby na obrovskej ploche.

Verejný hovor k zámeru ťažby na ploche 100 hektárov bude dnes o 17. hodine v Liptovskom Jáne v priestoroch kultúrneho domu.Verejný hovor k zámeru ťažby na ploche 100 hektárov bude dnes o 17. hodine v Liptovskom Jáne v priestoroch kultúrneho domu.(Zdroj: ilustračné: pixabay)

LIPTOVSKÝ JÁN. V katastri obce Liptovský Ján s kúpeľnou tradíciou chce súkromná spoločnosť ťažiť štrk na ploche 100 hektárov. Pre lepšiu predstavu je to približne polovica plochy vodnej nádrže Bešeňová. Ročne chce zo zeme vybrať 200-tisíc ton štrku.

Pozemky, teda úrodné polia, sa nachádzajú za diaľnicou, z pohľadu Liptovského Jána nejde o prioritne záujmové územie. V úplne opačnej situácii sú obyvatelia Závažnej Poruby, Uhorskej Vsi a Okoličného. Ťažobné jamy majú susediť priamo s ich katastrami, nákladné autá naložené štrkom majú prechádzať priamo popod ich okná.

Prečítajte si tiež: Pri najsevernejšom slovenskom luhu chcú otvoriť dve ťažobné jamy Čítajte 

Starostom blízkych obcí, zástupcom mesta Liptovský Mikuláš a úradov životného prostredia a dopravy sa nepáči na zámere viacero vecí. Poukázali na veľkú hlukovú záťaž, prašnosť, problematickú dopravu. Investor v zámere deklaruje, že po skončení ťažby územie zrekultivuje a zostanú vodné plochy, ale početné skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že po podobných aktivitách zostávajú v prírode zarastené jazerá, nezriedka meniace sa na čierne skládky a mesačnú krajinu.

Okoličné a Závažnú Porubu by odrezalo od sveta

Mesto Liptovský Mikuláš zvolalo minulý týždeň pracovné stretnutie so starostami a úradmi, aby dohodli spoločný postup. „Máme obavy hlavne z objemu ťažby a vplyvu aktivity na dopravu v meste, zhoršila by sa kvalita obyvateľov mesta aj priľahlých obcí,“ povedal Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša. „Tento zásah je neprimeraný.“

„Zámer neberie do úvahy miestne pomery, bagatelizuje vplyv stavby na okolie. Pre mesto a celé okolie zámer neprináša do Liptova nič pozitívne, radikálne zasahuje do kvality života,“ vysvetlil Gabriel Lengyel, vedúci oddelenia životného prostredia na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši. Ďalej poukázal na to, že neberie do úvahy preťaženie miestnych ciest, mostov a križovatky v Okoličnom, ktorú plánuje využívať.

Prečítajte si tiež: Jánski poslanci povedali nie ťažbe štrkov na Liptove Čítajte 

Investor v zámere hovorí, že doprava stúpne o 56 prejazdov nákladných áut s priemernou hmotnosťou 28 ton.

„Všetok materiál bude smerovaný na Okoličné a mesto, čo je neprípustné, lebo cesta a križovatka už teraz nepostačuje súčasnej intenzite dopravy, nieto keď tam pribudnú ďalšie kamióny,“ doplnil Lengyel s tým, že denne vychádza zo Závažnej Poruby 370 nákladných áut. „Ak by sa zámer zrealizoval, Okoličné a Závažnú Porubu by to odrezalo od sveta,“ dodal.

Vraj už začali skupovať pozemky

Firma plánuje ťažiť štrky na pozemkoch medzi Uhorskou Vsou a Okoličným. V zámere tvrdí, že ide o neúrodnú pôdu. Podľa vyjadrení obhospodarovateľov, teda poľnohospodárskych družstiev v Liptovskom Ondreji a Liptovskom Mikuláši, ide o najúrodnejšiu kvalitnú pôdu v katastri Liptovského Jána.

Starosta Závažnej Poruby Pavol Beťko povedal, že firma už začala oslovovať vlastníkov ornej pôdy. Majitelia pozemky prenajímajú poľnohospodárskym družstvám, no firma im ponúka oveľa viac.

„Naša obec je od budúcich ťažobných jám vzdialená 200 metrov. So zámerom

Prečítajte si tiež: Bojíte sa vstúpiť do opustených budov? Ivan vás nimi prevedie Čítajte 

nebudeme súhlasiť, už teraz máme veľký problém s dopravou. Nikto si nevie predstaviť hluk a prašnosť, po spustení ťažby, ktorá má trvať aspoň 15 rokov. V regióne máme šesť aktívnych lomov, netreba ďalší. Pokiaľ sa uvažuje so štrkom pre budúcu železnicu, jednoznačne vyhovuje už existujúci lom v Malužinej,“ povedal Beťko.

Odmietavé stanovisko prezentoval aj starosta Uhorskej Vsi Vladimír Multán. „Projekt najviac ohrozí našu obec. My budeme priamo postihnutí hlukom a prachom, územie je otvorené, všetko pôjde na nás.“
V území sa už nachádza jedno menšie štrkovisko. „Aj tam sme mali prísľub, že to bude rekreačná zóna a dobre všetci vieme, ako to dopadlo. S takýmito zámermi nemáme dobré skúsenosti.“

Závažnú Porubu úplne odignorovali

Dotknutými obcami sú podľa informácie z ministerstva životného prostredia hlavne obce Liptovský Ján, Uhorská Ves a mesto Liptovský Mikuláš. Závažná Poruba sa vôbec nespomína, hoci ťažba má byť 200 metrov od rodinných domov.

„V predloženom zámere vypracovanom podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, navrhovateľ uviedol ako dotknuté obce Liptovský Ján, Uhorskú Ves a Liptovský Mikuláš. Z uvedených informácií ministerstvo nevie posúdiť, či obec Závažná Poruba je, respektíve bude dotknutou obcou,“ povedal Slavomír Held z kancelárie ministra životného prostredia.

Ťažbu povoľuje územný plán

Kľúčové postavenie má obec Liptovský Ján, pretože s Banským úradom je povoľujúci orgán. Ťažbu na pozemkoch dovoľuje územný plán, šesť poslancov obecného zastupiteľstva obce schválilo v roku 2014 doplnok, vďaka ktorému tam možno ťažiť. Tento doplnok zároveň umožnil postaviť na Váhu aj ďalšiu malú vodnú elektráreň.

Prečítajte si tiež: Na Liptove spúštajú ďalšiu vodnú elektráreň aj napriek protestom Čítajte 

Starosta Liptovského Jána Juraj Filo vysvetlil, že požiadavka vyplynula z toho, že sa mal ťažiť pre štrk na výstavbu železnice. Nemala byť podľa jeho slov taká agresívna a rýchla. Jednoznačné stanovisko ako kolegovia z Uhorskej Vsi či Závažnej Poruby ale nezaujal.

„V územnom pláne máme po vyťažení schválenú po ťažbe rekultiváciu. Ťažiť sa malo postupne, vyťažené plochy sa mali postupne zasypávať. Budeme trvať na tom, aby boli po ťažbe tieto podmienky dodržané,“ povedal.

V územnom pláne Liptovského Jána sa s územím počíta ako plochou pre ťažbu štrku s výhľadom na rekultiváciu.

Investor v zámere ťažby v Liptovskom Jáne spomína budúcnosť územia po vyťažení štrkov na dvadsiatich riadkoch. Mimochodom, územie opisuje ako štrkovňu Siladice, obec v okrese Hlohovec.

„Minulý týždeň prišiel zámer o ťažbe z ministerstva životného prostredia, bol zverejnený, budeme sa ku nemu vyjadrovať v zmysle územného plánu. Obec má možnosť predmetnú lokalitu prehodnotiť v územnom pláne, ale to je dlhodobý proces. V súčasnosti nevieme, ako budeme postupovať, musíme sa poradiť s právnikmi, no momentálne je lokalita v územnom pláne vyčlenená na ťažbu štrkov,“ doplnil Filo.

Prečítajte si tiež: Petícia zabrala, jánska Kaďa zostane obci Čítajte 

Najistejšou cestou, ako zabrániť ťažbe štrkov, je, aby ľudia, súkromní vlastníci, svoju pôdu nepredávali. Zhodli sa na tom starostovia aj zástupcovia mesta. Ďalšou možnosťou by bola podľa viceprimátora Liptovského Mikuláša Rudolfa Urbanoviča zmena územného plánu.

Starostovia Uhorskej Vsi, Závažnej Poruby, zástupcovia mesta Liptovský Mikuláš a občianskych združení Tatry a LIPA-Liptovskí aktivisti sú zároveň členmi petičného výboru petície proti ťažbe štrku. Starosta Liptovského Jána v ňom nie je.

„Petičné hárky proti plánovanému zámeru ťažby štrkopieskov môžu záujemcovia podpísať fyzicky aj elektronicky, petičný výbor bude zbierať podpisy približne mesiac. Petícia je zverejnená na stránke peticie.com a petičné hárky sú obyvateľom k dispozícii aj na podateľni Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, v informačnom centre mesta, na jednotlivých obecných úradoch v Uhorskej Vsi, Beňadikovej, Závažnej Porube,“ povedala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková.

Poslanci Liptovského Jána mali k zámeru minulý týždeň pracovné stretnutie, zaviazali starostu zvolať verejný hovor, aby sa mohli rozhodnúť, či budú meniť územný plán. Stretnutie bude v utorok 19. februára o 17. hodine v Liptovskom Jáne.

Riziká sú príliš vysoké

Zásadné výhrady má aj Občianske združenie Tatry. Zámer je podľa ich vyjadrenia v rozpore s prioritou regiónu Liptova, tou je rozvoj cestovného ruchu a nie ťažba a spracovanie štrkopieskov. Podľa Rudolfa Pada ide o veľký ťažobný kráter, ktorý sa nachádza okrem iného na okraji plánovaného medzinárodného cyklochodníka okolo Tatier.

„Ďalšou vecou sú vplyvy, ktoré budú vznikať počas ťažby. Hluková záťaž, ktorá pri zariadeniach tohto typu môže dosahovať až 120 decibelov a bude sa lineárne šíriť k obci Uhorská Ves. Ďalej upozorňuje na polietavé častice, ktoré vznikajú pri ťažbe.

„Dlhodobé pôsobenie polietavých prachov má za následok zníženie pľúcnych

Prečítajte si tiež: Najmladšia dedina Liptova nemá cintorín ani kostol Čítajte 

funkcií u detí i dospelých, rast ochorení dolných ciest dýchacích, zvýšenie výskytu chronickej ob-štrukčnej choroby pľúc, skracovanie predpokladanej strednej dĺžky dožitia.“ Pado upozornil aj na to, že zámer neobsahuje žiadny návrh rekultivácie či renaturalizácie územia.

Potenciálne využitie územia po skončení ťažby a úpravy štrkopieskov po 15 rokov pokladajú za nepodloženú teóriu.

Do úvahy prichádzajú podľa nich dve možnosti. Po vyťažení môžu jamy zasypať zeminou, no ide o veľmi drahé riešenie. Pravdepodobnejšie je, že štrkové jamy zaplavené vodou v krajine zostanú. Tie sa možno naozaj zmenia na rekreačné územie, no chýbajú dostatočné záruky. Skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že investor územie opustí a nerealizuje žiadne revitalizačné či renaturalizačné opatrenia.

Priestory štrkovísk bývajú predmetom rôznych úrazov, nestrážený priestor vytvára možnosti pre zavážanie odpadom a vznik čiernych skládok. Nielen Pado sa obáva toho, čo po vyťažení štrku na ploche 100 hektárov zostane.
V súčasnosti beží proces posudzovania vplyvu zámeru na životné prostredie, takzvaný proces EIA. Verejnosť sa k nemu mohla vyjadriť do 18. februára. Obce budú svoje stanoviská posielať v najbližších dňoch.

Budú rešpekovať záverečné stanoviská

"Naša spoločnosť predložila zámer pre zisťovacie konanie v katastrálnom území obce Liptovský Ján v lokalite, ktorá je územným plánom obce určená na ťažbu štrkopieskov. V dotknutom území nie je lokalizované žiadne chránené územie," povedal Martin Josko zo spoločnosti Slovenské štrkopiesky.

Ďalej povedal, že zásoby ložiska je možné vyťažiť pri maximálnej ročnej ťažbe 200-tisíc ton za 15 rokov.

"Pre porovnanie na stavbu bratislavského obchvatu sa spotrebuje viac ako 3 milóny ton štrkopieskov a na založenie stavby LandRoveru pri Nitre viac ako dva milióny ton. Po ukončení ťažby vznikne vodný biotop, čo bude mať priaznivý vplyv na rozšírenie biodiverzity a stability územia. Zároveň sa rozšíria možnosti turistických a voľnočasových aktivít, predovšetkým rekreácie, rybolovu a vodných športov."

Josko povedal, že príkladom sú rekreačné oblasti Zlaté piesky a Senecké jazerá vznikli tiež ťažbou štrkopieskov.

"Ubezpečujeme verejnosť, že naša spoločnosť bude v plnej miere rešpektovať výsledky Záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia k predkladanému zámeru."

Prečítajte si tiež: Sporný most do Hlbokého nebude Čítajte  Prečítajte si tiež: Za názov Žiarska dolina spísali petíciu Čítajte 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Nestarnú, ale dozrievajú
  3. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  4. V noci -5, cez deň +30. Čo čaká Svitka tento rok na Dakare?
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. Kam na výlet so svojimi známymi
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Telekom: Technologies allow all to reach opportunities of now
  2. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  3. V noci -5, cez deň +30. Čo čaká Svitka tento rok na Dakare?
  4. Nestarnú, ale dozrievajú
  5. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  6. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  7. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  8. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  9. Kam na výlet so svojimi známymi
  10. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 890
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 34 054
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 27 559
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 642
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 14 351
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 936
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 11 172
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 242
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 393
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 374

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Budúcnosť mládežníckeho hokeja je po prestupe do vyšších tried nejasná

Budúcnosť mládežníckeho hokeja je po prestupe do vyšších tried nejasná.

Kajakári hrali proti tenistom

V budúcnosti možno príde na Liptov aj tenista Novak Djokovič.

Zápas sa niesol v priateľskom duchu.

Hokejové béčko opäť prehralo až v závere stretnutia

Na domácom mikulášskom ľade MHK32 Liptovský Mikuláš privítal poľského súpera UKS MOSiR Sanok. V zápase boli domáci 50 minút lepším mužstvom. V závere však prehrali.

Veľká čitateľská súťaž týždenníkov MY

Vyhrať môžete množstvo skvelých cien v hodnote viac ako 30 000 Eur.

Veľká čitateľská súťaž

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šoféri chodia cez Veľké Leváre rýchlo, starosta sa obráti na políciu

V obci nainštalovali merače. Výsledky sú alarmujúce.

V Nízkych Tatrách strhla lavína dvoch lyžiarov, jeden zomrel

23- ročného lyžiara sa už nepodarilo zachrániť, jeho priateľ skončil s vážnymi zraneniami.

Boj o týranú dcérku vyhral, teraz sa bojí, že zostanú na ulici

Ján Horniak s Diankou sa ocitli v zložitej situácii. Čakajú ich smutné Vianoce.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Vybrali SME

Už ste čítali?