LIPTOVSKÝ JÁN. V katastri obce Liptovský Ján s kúpeľnou tradíciou chce súkromná spoločnosť ťažiť štrk na ploche 100 hektárov. Pre lepšiu predstavu je to približne polovica plochy vodnej nádrže Bešeňová. Ročne chce zo zeme vybrať 200-tisíc ton štrku.
Pozemky, teda úrodné polia, sa nachádzajú za diaľnicou, z pohľadu Liptovského Jána nejde o prioritne záujmové územie. V úplne opačnej situácii sú obyvatelia Závažnej Poruby, Uhorskej Vsi a Okoličného. Ťažobné jamy majú susediť priamo s ich katastrami, nákladné autá naložené štrkom majú prechádzať priamo popod ich okná.
Pri najsevernejšom slovenskom luhu chcú otvoriť dve ťažobné jamy Čítajte Starostom blízkych obcí, zástupcom mesta Liptovský Mikuláš a úradov životného prostredia a dopravy sa nepáči na zámere viacero vecí. Poukázali na veľkú hlukovú záťaž, prašnosť, problematickú dopravu. Investor v zámere deklaruje, že po skončení ťažby územie zrekultivuje a zostanú vodné plochy, ale početné skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že po podobných aktivitách zostávajú v prírode zarastené jazerá, nezriedka meniace sa na čierne skládky a mesačnú krajinu.
Okoličné a Závažnú Porubu by odrezalo od sveta
Mesto Liptovský Mikuláš zvolalo minulý týždeň pracovné stretnutie so starostami a úradmi, aby dohodli spoločný postup. „Máme obavy hlavne z objemu ťažby a vplyvu aktivity na dopravu v meste, zhoršila by sa kvalita obyvateľov mesta aj priľahlých obcí,“ povedal Ján Blcháč, primátor Liptovského Mikuláša. „Tento zásah je neprimeraný.“
„Zámer neberie do úvahy miestne pomery, bagatelizuje vplyv stavby na okolie. Pre mesto a celé okolie zámer neprináša do Liptova nič pozitívne, radikálne zasahuje do kvality života,“ vysvetlil Gabriel Lengyel, vedúci oddelenia životného prostredia na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši. Ďalej poukázal na to, že neberie do úvahy preťaženie miestnych ciest, mostov a križovatky v Okoličnom, ktorú plánuje využívať.
Jánski poslanci povedali nie ťažbe štrkov na Liptove Čítajte Investor v zámere hovorí, že doprava stúpne o 56 prejazdov nákladných áut s priemernou hmotnosťou 28 ton.
„Všetok materiál bude smerovaný na Okoličné a mesto, čo je neprípustné, lebo cesta a križovatka už teraz nepostačuje súčasnej intenzite dopravy, nieto keď tam pribudnú ďalšie kamióny,“ doplnil Lengyel s tým, že denne vychádza zo Závažnej Poruby 370 nákladných áut. „Ak by sa zámer zrealizoval, Okoličné a Závažnú Porubu by to odrezalo od sveta,“ dodal.
Vraj už začali skupovať pozemky
Firma plánuje ťažiť štrky na pozemkoch medzi Uhorskou Vsou a Okoličným. V zámere tvrdí, že ide o neúrodnú pôdu. Podľa vyjadrení obhospodarovateľov, teda poľnohospodárskych družstiev v Liptovskom Ondreji a Liptovskom Mikuláši, ide o najúrodnejšiu kvalitnú pôdu v katastri Liptovského Jána.
Starosta Závažnej Poruby Pavol Beťko povedal, že firma už začala oslovovať vlastníkov ornej pôdy. Majitelia pozemky prenajímajú poľnohospodárskym družstvám, no firma im ponúka oveľa viac.
„Naša obec je od budúcich ťažobných jám vzdialená 200 metrov. So zámerom
Bojíte sa vstúpiť do opustených budov? Ivan vás nimi prevedie Čítajte nebudeme súhlasiť, už teraz máme veľký problém s dopravou. Nikto si nevie predstaviť hluk a prašnosť, po spustení ťažby, ktorá má trvať aspoň 15 rokov. V regióne máme šesť aktívnych lomov, netreba ďalší. Pokiaľ sa uvažuje so štrkom pre budúcu železnicu, jednoznačne vyhovuje už existujúci lom v Malužinej,“ povedal Beťko.
Odmietavé stanovisko prezentoval aj starosta Uhorskej Vsi Vladimír Multán. „Projekt najviac ohrozí našu obec. My budeme priamo postihnutí hlukom a prachom, územie je otvorené, všetko pôjde na nás.“
V území sa už nachádza jedno menšie štrkovisko. „Aj tam sme mali prísľub, že to bude rekreačná zóna a dobre všetci vieme, ako to dopadlo. S takýmito zámermi nemáme dobré skúsenosti.“
Závažnú Porubu úplne odignorovali
Dotknutými obcami sú podľa informácie z ministerstva životného prostredia hlavne obce Liptovský Ján, Uhorská Ves a mesto Liptovský Mikuláš. Závažná Poruba sa vôbec nespomína, hoci ťažba má byť 200 metrov od rodinných domov.
„V predloženom zámere vypracovanom podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, navrhovateľ uviedol ako dotknuté obce Liptovský Ján, Uhorskú Ves a Liptovský Mikuláš. Z uvedených informácií ministerstvo nevie posúdiť, či obec Závažná Poruba je, respektíve bude dotknutou obcou,“ povedal Slavomír Held z kancelárie ministra životného prostredia.
Ťažbu povoľuje územný plán
Kľúčové postavenie má obec Liptovský Ján, pretože s Banským úradom je povoľujúci orgán. Ťažbu na pozemkoch dovoľuje územný plán, šesť poslancov obecného zastupiteľstva obce schválilo v roku 2014 doplnok, vďaka ktorému tam možno ťažiť. Tento doplnok zároveň umožnil postaviť na Váhu aj ďalšiu malú vodnú elektráreň.
Na Liptove spúštajú ďalšiu vodnú elektráreň aj napriek protestom Čítajte Starosta Liptovského Jána Juraj Filo vysvetlil, že požiadavka vyplynula z toho, že sa mal ťažiť pre štrk na výstavbu železnice. Nemala byť podľa jeho slov taká agresívna a rýchla. Jednoznačné stanovisko ako kolegovia z Uhorskej Vsi či Závažnej Poruby ale nezaujal.
„V územnom pláne máme po vyťažení schválenú po ťažbe rekultiváciu. Ťažiť sa malo postupne, vyťažené plochy sa mali postupne zasypávať. Budeme trvať na tom, aby boli po ťažbe tieto podmienky dodržané,“ povedal.
V územnom pláne Liptovského Jána sa s územím počíta ako plochou pre ťažbu štrku s výhľadom na rekultiváciu.
Investor v zámere ťažby v Liptovskom Jáne spomína budúcnosť územia po vyťažení štrkov na dvadsiatich riadkoch. Mimochodom, územie opisuje ako štrkovňu Siladice, obec v okrese Hlohovec.
„Minulý týždeň prišiel zámer o ťažbe z ministerstva životného prostredia, bol zverejnený, budeme sa ku nemu vyjadrovať v zmysle územného plánu. Obec má možnosť predmetnú lokalitu prehodnotiť v územnom pláne, ale to je dlhodobý proces. V súčasnosti nevieme, ako budeme postupovať, musíme sa poradiť s právnikmi, no momentálne je lokalita v územnom pláne vyčlenená na ťažbu štrkov,“ doplnil Filo.
Petícia zabrala, jánska Kaďa zostane obci Čítajte Najistejšou cestou, ako zabrániť ťažbe štrkov, je, aby ľudia, súkromní vlastníci, svoju pôdu nepredávali. Zhodli sa na tom starostovia aj zástupcovia mesta. Ďalšou možnosťou by bola podľa viceprimátora Liptovského Mikuláša Rudolfa Urbanoviča zmena územného plánu.
Starostovia Uhorskej Vsi, Závažnej Poruby, zástupcovia mesta Liptovský Mikuláš a občianskych združení Tatry a LIPA-Liptovskí aktivisti sú zároveň členmi petičného výboru petície proti ťažbe štrku. Starosta Liptovského Jána v ňom nie je.
„Petičné hárky proti plánovanému zámeru ťažby štrkopieskov môžu záujemcovia podpísať fyzicky aj elektronicky, petičný výbor bude zbierať podpisy približne mesiac. Petícia je zverejnená na stránke peticie.com a petičné hárky sú obyvateľom k dispozícii aj na podateľni Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, v informačnom centre mesta, na jednotlivých obecných úradoch v Uhorskej Vsi, Beňadikovej, Závažnej Porube,“ povedala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková.
Poslanci Liptovského Jána mali k zámeru minulý týždeň pracovné stretnutie, zaviazali starostu zvolať verejný hovor, aby sa mohli rozhodnúť, či budú meniť územný plán. Stretnutie bude v utorok 19. februára o 17. hodine v Liptovskom Jáne.
Riziká sú príliš vysoké
Zásadné výhrady má aj Občianske združenie Tatry. Zámer je podľa ich vyjadrenia v rozpore s prioritou regiónu Liptova, tou je rozvoj cestovného ruchu a nie ťažba a spracovanie štrkopieskov. Podľa Rudolfa Pada ide o veľký ťažobný kráter, ktorý sa nachádza okrem iného na okraji plánovaného medzinárodného cyklochodníka okolo Tatier.
„Ďalšou vecou sú vplyvy, ktoré budú vznikať počas ťažby. Hluková záťaž, ktorá pri zariadeniach tohto typu môže dosahovať až 120 decibelov a bude sa lineárne šíriť k obci Uhorská Ves. Ďalej upozorňuje na polietavé častice, ktoré vznikajú pri ťažbe.
„Dlhodobé pôsobenie polietavých prachov má za následok zníženie pľúcnych
Najmladšia dedina Liptova nemá cintorín ani kostol Čítajte funkcií u detí i dospelých, rast ochorení dolných ciest dýchacích, zvýšenie výskytu chronickej ob-štrukčnej choroby pľúc, skracovanie predpokladanej strednej dĺžky dožitia.“ Pado upozornil aj na to, že zámer neobsahuje žiadny návrh rekultivácie či renaturalizácie územia.
Potenciálne využitie územia po skončení ťažby a úpravy štrkopieskov po 15 rokov pokladajú za nepodloženú teóriu.
Do úvahy prichádzajú podľa nich dve možnosti. Po vyťažení môžu jamy zasypať zeminou, no ide o veľmi drahé riešenie. Pravdepodobnejšie je, že štrkové jamy zaplavené vodou v krajine zostanú. Tie sa možno naozaj zmenia na rekreačné územie, no chýbajú dostatočné záruky. Skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že investor územie opustí a nerealizuje žiadne revitalizačné či renaturalizačné opatrenia.
Priestory štrkovísk bývajú predmetom rôznych úrazov, nestrážený priestor vytvára možnosti pre zavážanie odpadom a vznik čiernych skládok. Nielen Pado sa obáva toho, čo po vyťažení štrku na ploche 100 hektárov zostane.
V súčasnosti beží proces posudzovania vplyvu zámeru na životné prostredie, takzvaný proces EIA. Verejnosť sa k nemu mohla vyjadriť do 18. februára. Obce budú svoje stanoviská posielať v najbližších dňoch.
Budú rešpekovať záverečné stanoviská
"Naša spoločnosť predložila zámer pre zisťovacie konanie v katastrálnom území obce Liptovský Ján v lokalite, ktorá je územným plánom obce určená na ťažbu štrkopieskov. V dotknutom území nie je lokalizované žiadne chránené územie," povedal Martin Josko zo spoločnosti Slovenské štrkopiesky.
Ďalej povedal, že zásoby ložiska je možné vyťažiť pri maximálnej ročnej ťažbe 200-tisíc ton za 15 rokov.
"Pre porovnanie na stavbu bratislavského obchvatu sa spotrebuje viac ako 3 milóny ton štrkopieskov a na založenie stavby LandRoveru pri Nitre viac ako dva milióny ton. Po ukončení ťažby vznikne vodný biotop, čo bude mať priaznivý vplyv na rozšírenie biodiverzity a stability územia. Zároveň sa rozšíria možnosti turistických a voľnočasových aktivít, predovšetkým rekreácie, rybolovu a vodných športov."
Josko povedal, že príkladom sú rekreačné oblasti Zlaté piesky a Senecké jazerá vznikli tiež ťažbou štrkopieskov.
"Ubezpečujeme verejnosť, že naša spoločnosť bude v plnej miere rešpektovať výsledky Záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia k predkladanému zámeru."
Sporný most do Hlbokého nebude Čítajte
Za názov Žiarska dolina spísali petíciu Čítajte
