LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ciele pred sezónou si hokejisti Liptovského Mikuláša nedávali vysoké. Jedným z hlavných dôvodov bola rekonštrukcia staručkého zimného štadióna, počas ktorej museli hráči na zápasy nastupovať v prepožičanom zimáku v Spišskej Novej Vsi. Vonku odohrali 52 zápasov. Pri 17 výhrach a 35 prehrách Liptáci nazbierali 58 bodov a skončili na nevýraznom 11. mieste. To im stačilo, aby sa vyhli baráži. Ďalším dôvodom bol mladučký, ešte neskúsený káder ešky so 17 domácimi odchovancami. Oslovili sme bratov Róberta a Richarda Hunovcov, jedných z najskúsenejších hráčov liptovskomikulášskeho hokeja.

Ako ste vnímali sezónu, keď ste museli cestovať do Spišskej Novej Vsi?
Róbert: Ťažko, veľmi ťažko. Sezóna bola extrémne náročná na cestovanie. Nie je to síce až tak ďaleko, ale aj tak to bolo cítiť. Je rozdiel nechať si po domácom zápase veci v šatni, dať si sprchu a ísť domov. Vonku sa treba zbaliť a naložiť do autobusu. Po príchode znova vyložiť celý výstroj. Je to proste iné. Nehovoriac o domácej diváckej kulise.
Čo teda fanúšikovia ešky? Snažili sa chodiť na zápasy aj do Spišskej Novej Vsi?
Richard: Musíme sa poďakovať skalným priaznivcom. Snažili sa vždy prísť na štadión, aj keď to bolo mimo Mikuláša. Niekedy ich bolo viac, inokedy menej, ale vždy sa tam objavili a bolo ich aj počuť. Vždy sa hrá lepšie, keď viete, že máte pre koho hrať. Väčšinou bola atmosféra priam neutrálna. Na hokej chodievali aj

fanúšikovia z okolia Spišskej a tí nemali žiadneho favorita. Tešili sa z každého gólu. To bolo také zvláštne. Diváci sa radovali z hokeja, nie z výkonu tímov.
Róbert: Spomínam si na prvý domáci zápas. Vynovený štadión bol skoro plný do posledného miesta. Zrazu bolo cítiť tlak a zodpovednosť. Chceli sme sa za všetko poďakovať. Najlepšia vďaka by bola výhra. Nestalo sa tak. Prehrali sme. Tak veľmi sme chceli vyhrať. Prehra nás mrzela a ľudia boli sklamaní, čo sa odzrkadlilo v ďalšom stretnutí.
Cestu na hokej si našla asi polovica v porovnaní s prvým stretnutím. Všetci očakávali, že sme doma a musíme vyhrať. Tím bol stále ten istý. Mladí, nevyzretí s pár skúsenými hráčmi na čele s Marekom Uramom. S mladou krvou máme potenciál do budúcna. Verím, že to bude lepšie a lepšie.