LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Hory, turistika a lyže sú pre Evu na prvom mieste už od malička. Športu sa venuje od siedmich rokov. Horské lúky v okolí Liptovskej Kokavy a Hýb boli jej športovým domovom.
Má ich zbrázdené krížom krážom, pozná každé zákutie. Jej izbu zdobí vitrína plná rôznych ocenení, medailí a to nielen zo Slovenska. Zúčastňovala sa súťaží aj v zahraničí. Najcennejšie medaily sú z kanadského Quebecku, kde v roku 2015 absolvovala zimné svetové olympijské hry a domov si priniesla tri zlaté a jednu striebornú medailu.
Eva Lehotská nie je známa len v športovom svete. Mnohí ju stretávajú na liptovských cestách v policajnej uniforme. Eva je príslušníčkou liptovskomikulášskeho Policajného zboru, pracuje na odbore dopravnej polície.
Ako si spomínate na svoje športové začiatky?
S bežeckým lyžovaním som začínala dvakrát. Prvý raz v detstve, keď som sa učila bežeckému umeniu. V dorasteneckých kategóriách sa dostavili aj prvé väčšie úspechy. Po dovŕšení dospelosti som musela odísť mimo Slovenska a na bežky už nebol čas.
Po piatich rokoch som sa opäť vrátila. Nastúpila som do Policajného zboru a zároveň som sa znovu postavila na bežecké trate. Biatlonu, popri zamestnaní, sa venujem už desať rokov.
Zamestnanie, tréningy, preteky. Dá sa to všetko stíhať?
Trénujem či pretekám vo svojom voľnom čase. Neberiem tréning ako záťaž. Skôr opačne. Milujem šport a aj keď to veľa ľudí nechápe, oddýchnem si pri ňom.
Odkiaľ je Kriváň rovný? Čítajte Každú voľnú chvíľu som v horách, či už na bežkách, alebo ako turista. Je to môj život. Policajné oddelenie i kolegovia mi počas pretekov vychádzajú v ústrety. Vždy sú ochotní, vymenia mi služby, aby som to stíhala. Nemôžem sa na nič sťažovať.
Na nedávnych majstrovstvách Slovenska v biatlone ste získali titul vo vytrvalostných pretekoch. Boli ste tretia na 7,5-kilometrovej trati s hromadným štartom.
