LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Príbeh bronzovej busty Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Hrádku je naozaj pozoruhodný. Hovorí sa, vraj do tretice všetko dobré a Hrádočania chcú urobiť všetko pre to, aby sa Štefánik do šťastnej tretice vrátil naspäť.
Jedinečné arborétum uprostred mesta chradne Čítajte Štefánik vytváral dejiny Československa, nepriamo aj Liptovského Hrádku. Prepožičal svoje meno a podobizeň miestu, ktoré malo zvláštneho ducha. Dnes ho pripomína už iba meno.
Liptovský Hrádok, najmenšie liptovské mesto, má mimoriadne bohatú históriu. Tá sa spája najmä s lesníctvom. A miestni sú na ňu skutočne hrdí. Preto si napríklad aj pomenúvajú ulice či parky podľa mestotvorných osobností a udalostí. Aj takto je história lesníckeho mesta jeho živou súčasťou.
Počas prvej republiky Hrádok prekvital
Desiate výročie vzniku Československa v roku 1928 všetky vtedajšie lesné správy oslávili výsadbou jubilejných hájov po celej krajine. V Liptovskom Hrádku zobrali oslavy republiky vo veľkom, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi postavili Hrádočania na podnet okresného osvetového zboru a učiteľského zboru pamätník s bronzovou bustou. Postavili ho za veľkej slávy pod korunami stromov starej lipovej aleje. Meno československého štátnika nesie miesto dones, ulicu na generálovu počesť po odhalení busty pomenovali Sady Milana Rastislava Štefánika.
Na odhalenie pamätníka 27. októbra 1928 prišlo azda celé mesto, nechýbali samotní legionári, zástupcovia miestnych škôl, Červený kríž, hasiči. Vo vetre viali československé zástavy, transparenty. Pred davom rečnil vládny radca Juraj Martinka, pamätník prevzali do správy Štátne lesy v Liptovskom Hrádku.
Najstaršie sídlo lesníckej školy v Uhorsku dostane novú šancu Čítajte V meste vzniklo príjemné reprezentačné miesto, kde sa ľudia radi a často stretávali, oslavovali, neraz busta Štefánika dotvárala pozadie rodinných fotografií.
„Milan Rastislav Štefánik sa významnou mierou zaslúžil o vznik prvej Československej republiky. Práve počas tohto obdobia zaznamenalo naše mesto nebývalé pozdvihnutie a obnovu. Liptovský Hrádok volali malou Prahou. Bustu odhalili aj preto, lebo Československá republika v našom meste fungovala ukážkovo,“ vysvetlila etnologička a poslankyňa Iveta Zuskinová, ktorá napísala o dejinách mesta dve odborné publikácie.
