RUŽOMBEROK. Pôvodne sa mali účastníci konferencie o Slovenskom štáte, vo výročný deň jeho vzniku, stretnúť v mestských priestoroch Kultúrneho domu Andreja Hlinku. Vzhľadom na sporných účastníkov a tlak verejnosti mesto nájom zrušilo. Konferencia bola vo vedľajších, súkromných priestoroch Hotela Kultúra.
Pred ním sa zišla skupina ľudí, ticho ale jednoznačne nesúhlasili s tým, aby sa v Ružomberku takáto konferencia konala.
V Ružomberku mali spomínať na Slovenský štát, radnica to stopla Čítajte Protest mal pokojný priebeh. Účastníci v rukách držali veľké fotografie miestnych obetí, ktoré zomreli v koncentračných táboroch. Na iných boli slovenskí gardisti, ako strihajú bradu Židovi. Tiso so vztýčenou pravicou dával hold Hitlerovi. Nechýbali väzni v pruhovanom oblečení. Hrôzu vyvolávala fotografia skupiny židov, na kraji ktorej stál malý chlapec so zdvihnutými rukami. Puškou na neho mieril nemecký vojak.
Priaznivcov Slovenského štátu prišlo do Ružomberka približne dvesto, medzi nimi aj zástupcovia ĽSNS. Väčšinu to boli starší ľudia, mladých bolo asi len desať percent. Niektorí mali slovenské vlajky, veľa ich malo odznaky.
Ružomberčania, a nielen oni, sa protestujúcich s fotografiami pýtali a oni im vysvetľovali. „Prišli sme sem preto, aby sme poukázali a pripomenuli to, čo Slovenský štát napáchal. Iba Slovenský štát a Chorvátsko vyvážali svojich občanov na smrť do koncentračných táborov a ešte za to aj platili,“ povedal Ján Benčík, ružomberský bloger a držiteľ ocenenia Biela vrana.
Hlasy okoloidúcich
Stanislav Kučera 74-ročný predseda Miestnej organizácie Matice Slovenskej v Žiline si fotografie pozrel jednu po druhej.
„V rámci slobody tu môžu stáť. Narodil som sa vo Valaskej Dubovej a som Slovák. Keby pánboh chcel, tak ma urobí anglickým princom, ale urobil ma Slovákom. Milujem národ a ctím božiu vôľu. Každý má právo chrániť si to, kde sa narodil,
Pod Likavským hradom vzniklo bizarné mesto duchov Čítajte podobne ako si vrabček chráni svoje hniezdo. Narodil som sa za Slovenského štátu, ale nič si z tej doby nepamätám, no nehanbím sa za svoju národnosť, ani za to, čo rozprávam.“
Z Oravy, z Istebného, prišiel Dušan Sabol predseda miestnej organizácie SZPB. „Určite som neprišiel preto, aby som podporil Kotlebu a spol. A takých nás je väčšina. Som prekvapený, ako málo ľudí podporuje týchto ľudí s fotografiami. Zvláštne je, že čoraz viac mladých ľudí ide za Kotlebom, a pritom ani jeden nezažil vojnu a fašizmus. Nechápu súvislosti a ja nechápem ich. Stretávame sa s pamätníkmi Slovenského štátu a niektorí doslova opisujú hrôzy vojny a čo sa za toho štátu robilo.“
Ďalší okoloidúci si rukou pokrútil pred hlavou, iní prichádzajúci slovne napádali protestujúcich. Tí sa nedali vyviesť z miery a pokojne odpovedali na otázky, ktoré im dávali sympatizanti Slovenského štátu.
Mrva: „Netreba všetko zavrhnúť."
Na konferencii vystúpil historik Ivan Mrva, riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice Slovenskej.
„Režim neospravedlňujeme, sme kritickí. Ale za Slovenského štátu sa udiali dobré veci, menej dobré aj zlé. Všetko musíme vyhodnotiť v dobových súvislostiach. Tých, čo stoja von, vnímam ako kritikov Slovenského štátu. Samozrejme, že tam je oprávnená kritika na veci, ktoré sa udiali, ale netreba všetko zavrhnúť. Ide nám o výročie.“
„Išla som náhodou okolo,“ povedala Ružombečanka Kvetoslava. „Moja stará mama pomáhala partizánom, preto ju ako 18-ročnú odviezli do koncentráku do Buchenwaldu. Prežila vďaka tomu, že do plynovej komory za ňu išla jedna stará babka. Prežila hrozné veci, ale Tisa chvíľami aj chválila. No ja som určite proti fašizmu a tomu režimu. Podporujem tých, ktorí tu stoja s fotografiami obetí.
Štefánika zachránili pod uhlím, roztaveniu už nezabránili Čítajte
P. Habo: Dokedy budeme čakať? Kým na ceste zabije auto dieťa? Čítajte
Autor: STAN
