ŽIAR. Sedmička je vraj šťastné číslo. Lavína, ktorá spadla v Žiarskej doline presne pred desiatimi rokmi, definitívne zmenila jej podobu, úplne vyholila jej záver a narobila obrovské škody.
Tú najväčšiu neurobila, nevzala nikomu život. Až neskôr sa zistilo, že ju vytvorilo sedem lavín, ktoré padli tesne za sebou.
Sneh sa odtrhol v dĺžke tri kilometre
Dostala prívlastok storočná, podľa toho, že vylámala storočné stromy.
„Storočná lavína znamená, aj to, že pravdepodobnosť výskytu lavín takýchto rozmerov je raz za sto rokov,“ povedal Pavel Krajčí zo Strediska lavínovej prevencie v Liptovskom Hrádku.
Svojimi rozmermi prekvapila aj ostrieľaných chlapov.

Pádu lavíny predchádzalo dlhodobé intenzívne sneženie počas marca, napadlo 150 až 200 centimetrov nového snehu. Najväčšia lavína z Príslopu spadla 25. marca medzi 10. a 11. hodinou.
Odtrh meral približne tri kilometre a prebiehal od svahov Krásna cez Príslop, Jalovecké sedlo, Jaloveckú kopu až k Ráztoke. Výška odtrhu bola jeden až tri metre.
Pár dní pred veľkými pretekmi
Lavína spadla v stredu a nie cez víkend. Bolo to len pár dní pred Bokami Západných Tatier, sú to najväčšie a najnáročnejšie preteky v skialpinizme v strednej Európe.
Nános, ktorý lavíny vytvorili, bol dlhý približne dva kilometre a siahal až hlboko do lesa, do vzdialenosti 3,5 kilometra od ústia doliny. Počas leta sa pod nánosom vytvoril akýsi riečny jaskynný systém dlhý niekoľko sto metrov. Posledné zvyšky snehu z lavíny sa roztopili až počas leta 2010, teda skoro rok a pol po páde lavíny.

Dalo sa vtedy predpokladať, že môže spadnúť taká obrovská lavína?
Krajčí hovorí, že presnú veľkosť lavín je veľmi ťažké vopred odhadovať, pretože ho ovplyvňuje veľa faktorov, ako teplota, rýchlosť vetra, vlhkosť.
„Ale na základe meraní z automatických meteorologických staníc, ktorých máme v našich horách už devätnásť, je možné predpokladať približný rozsah, respektíve zvýšenú lavínovú aktivitu.“