LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Deň to bol úžasný, krásny, ukážkový. Prašanu po pás,“ opisuje dnes Miroslav Kasprzyk, známy slovenský mím. O Žiarskej doline hovorí ako o kraji zamilovanom a keď sa dalo, na bežkách vybehol hore každú voľnú chvíľu. Na chate si dal čaj a potom parádnu jazdu dole.
Vždy sa zastaví na horskej službe, ak nie je dobré počasie, popýta sa chlapov, či môže prejsť. Ak hrozili nejaké lavíny, vravelo sa, že po štvrtý kilometer cesty by malo byť ešte bezpečne.
Pohľad do čela lavíny
V stredu 25. marca pred desiatimi rokmi mu chlapi na horskej službe vraveli, že je divoko. Bol obed, vhupol do bežiek a šiel. Na ceste boli dve stopy, niekto pred ním už prešliapal cestu.
Pri chatkách Zoja a Zora stretol kamaráta. „Hore niečo padlo a je to neskutočné,“ povedal mu. Stopy do lavíniska neviedli, chlapi mali dobrú predtuchu, že nikoho

nezasypalo a lavína musela spadnúť asi v noci.
„Došiel som na tretí kilometer, v lese bola ešte pekná cesta. A naraz sa skončila húštinou. Bolo to čudné, lebo húština tam nikdy predtým nebola. Pozrel som sa bližšie a uvedomil som si, že sa pozerám na čelo lavíny. Za ňou bola mesačná krajina. Hneď som volal chlapom na horskú službu. Neverili mi, keď som im povedal, že spadla lavína a kde je jej čelo.“
Všade boli hory snehu a vyváľané stromy
„Dostal som sa k chate, stála. Dolinu zarovnal sneh. Pomaličky som sa potom pobral dole. Pri chatkách som stretol chlapov z horskej služby, šli hore na skútri, ale v prašane sa im nedalo prejsť.“
Na mape im potom presne ukázal, kde je čelo lavíny. „Robili si srandu, vraj to nie je možné. Potom mi volali na druhý deň, keď sa na lavínu boli pozrieť z vrtuľníka. Povedali mi, že sa udiali veľké veci.“
Vrátil stratenú tabuľu
Nepísaným pravidlom doliny bolo, že priame nebezpečenstvo ľuďom na ceste hrozí až od štvrtého kilometra a vyššie. Storočná lavína sa zastavila na treťom kilometri. Štvrtý bol kompletne pod horou snehu.
Cestu na Žiarsku chatu lemujú tabuľky s označením kilometrov. Tá s číslom štyri zmizla pod lavínou. Miro ju nechal znova vyrobiť a v roku 2013 ju osadil naspäť. Odvtedy je to štvrtý kilometer na storočnej lavíne.

