ŽIAR. „Vedeli sme, že spadne,“ hovorí po desiatich rokoch niekdajší chatár zo Žiarskej chaty Miroslav Matejka. Každému hovorím, že ak je pri chate viac ako meter snehu a fúka silný vietor, spadne lavína.“
Storočná lavína v doline len zázrakom nikoho nezasypala Čítajte Chatu aj dolinu pre vysoké lavínové nebezpečenstvo uzavreli, vytrvalo snežilo a fúkalo už týždeň. „Boli sme v strehu.“
O páde lavíny ich informovali horskí záchranári hneď, keď sa ukázala hradba snehu, ktorá zahatala cestu. Správa sa šírila ako blesk. Keď sa lavína zrútila zo svahov a demolovala dolinu, nebolo ju počuť.
„Hneď ráno sme šli spolu s Mirom Dzuroškom do doliny. Už od prvého kilometra sa v doline všetko zmenilo. Nechápali sme to, bolo to niečo strašné, zletela celá hora,“ spomínal Matejka.
Cesta ako zlý sen
Po lavínisku vyšli až na Žiarsku chatu. Bola rozbitá. „Odniesla si to bočná strana,
Keď lavínu ohlasoval, nikto mu neveril Čítajte kuchyňa bola plná snehu, okno rozbité a roztlačené. Sneh sa dostal až do chodby.“
Najhoršie bolo podľa Matejku sprejazdnenie cesty dolinou k chate.
„Bolo to ako zo zlého sna. Akoby všetky stromy zahatali cestu, jednoducho strom na strome. Všetko sme museli prepiľovať, trvalo to strašne dlho. Keď spadla lavína aj predtým, nebolo to so stromami, cestu sme odhrnuli rýchlo. Toto bola sodoma-gomora.“
