LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, ČÍNA. „Začal som v čínskej provincii Mi-i, následne som sa presunul do Al Ainu v Spojených arabských emirátoch. Keďže sa medzičasom už skoro všetci vrátili do Európy a nebolo s kým trénovať v teple, vrátil som sa späť do Číny,“ vysvetľuje 39-ročný Michal Martikán.
Ako prebiehala vaša zimná príprava?
Túto zimnú prípravu som venoval viac jazdeniu na vode, som veľmi rád za takúto možnosť. Do polovice decembra som bol vďaka priaznivému počasiu ešte na vode v Prahe. Potom tradičná zimná kondička. Hokej, beh, posilňovňa, skialp.
Momentálne sa nachádzate už druhý mesiac v Číne. Väčšinou vodáci chodievali do Austrálie či Dubaja. Prečo taká zmena – Čína?
Pozvali ma Číňania, aby som prišiel vyskúšať vodu v Miyi v Sichuane. Bolo to tam celkom dobré. Dali mi možnosť na moje, našťastie krátke, naliehanie prestavať si aj prekážky v trati a teraz sa mi to veľmi páči. Je tu väčší pokoj na kvalitný tréning.
Bol som však na tri týždne aj v „našom slovenskom“ Al Aine v Spojených arabských emirátoch, kde sme ako prví priniesli slalomové bránky pred rokmi.
Ste v Číne sám alebo sú tam aj iní slovenský vodáci ?
Sám nie, je tu miliarda Číňanov. Bol som to vyskúšať sám a potom, samozrejme, za mnou pricestoval otec – tréner, ktorý na mňa teraz dohliada z brehu, pretože má iný pohľad na tréning ako ja a vie mi dobre poradiť. Je tu aj brat, stará sa mi o regeneračnú zložku, pozná ma za tie roky dokonale, je masér.
Ste celosvetovo známy a uznávaný kanoista i športovec. Pociťujete to aj na ázijskom kontinente? Spoznávajú vás miestni vodáci a fanúšikovia športu?
I napriek tomu, že mnohé komunikačné linky a internet sú čiastočne blokované,

majú prehľad, poznajú kanoistov z celého sveta. Aj mňa dokonca všetci poznali. Na olympiáde v Pekingu sme v roku 2008 vyhrali s Elenou Kaliskou a bratmi Hochschornerovcami tri zo štyroch zlatých medailí, teda aj to mohlo k tomu vo veľkej miere dopomôcť.
V Čine ste boli aj na OH v Pekingu roku 2008, vnímate od vtedy nejaké zmeny?
Pre nás je to náročnejšie na predstavu, ale nie je Čína ako Čína. Zo severu na juh 5500 kilometrov, z východu na západ 5000 . Od Pekingu 2400 kilometrov. Každá provincia má, samozrejme, iné zvyky a tradície.
Zistil som, že technologicky napredujú dosť výrazne. Napríklad som si všimol, že či mladí, či starí používajú smart telefóny a nie len na parádu, ale napríklad platia za všetok tovar a služby dokonca aj v pouličnom predaji cez ich aplikáciu. S hotovosťou sa tu, a vraj v celej Číne, málokde stretnete. To je asi najväčší rozdiel spolu s čiastočne súvisiacim internetovým predajom všetkého tovaru.
Akú majú vodu a vodné areály, alebo prírodné rieky či korytá? Otestovali ste i iné alebo ste stále na rovnakom mieste?
Zatiaľ som trénoval iba v Miyi, ale pôjdem ešte do Fujian na opačnú, východnú stranu Číny. Tu je výborná slalomová trať.
Mal som aj možnosť upraviť plastové prekážky na trati, urobiť ju rýchlejšou a náročnejšou. Vďaka systému prekážok, ktoré sú známe už od olympiády v Sydney roku 2000, sa dá trať prestavať za polhodinku. Je to dobré aj pre bližšie porozumenie vode a jej zákonitostiam v praxi. Chcú preto, aby som im upravil trať aj v ďalšom tréningovom centre. Takže trate tu v Číne sú parádne a môžu kedykoľvek organizovať najväčšie preteky sveta.

Vyhovuje vám podnebie na trénovanie?
Tu v Miyi je počasie ako u nás, keď je pekný teplý máj. A to sa určite dá vydržať. Je tu hornatá krajina. Trať je napájaná z rieky s teplotou jarného Dunaja, na porovnanie pre slalomárov.
Trénujete spoločne z čínskymi vodnými slalomármi? Musí to byť pre nich obrovská pocta.
Áno, preto ma zavolali. Zmenil som im vraj tréning od základu. Viac ako 50 % tréningu trávili v posilňovni. Ich tréning bol doteraz výrazne založený na čistej fyzickej príprave na suchu či na vode.
Teraz jazdia na divokej vode minimálne o 200 % viac. Skoro štyri hodiny denne. Plus ďalšie dva doplnkové tréningy. Budú radi, keď ma pošlú domov, aby si oddýchli. Učia sa spoznávať silu vody a využiť ju vo svoj prospech. Takéto tréningy ich, zdá sa, dosť bavia.