RUŽOMBEROK. Rastúci záujem turistov o návštevu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry Vlkolínec má podľa niektorých tamojších obyvateľov aj odvrátenú stranu. Návštevníci často nevedomky vchádzajú do súkromných dvorov, viacerí nerešpektujú zákazy a znečisťujú okolie. Ružomberský primátor Igor Čombor ubezpečil, že vzniknutú situáciu sa na radnici snažia vyriešiť.
Návštevnosť osady Vlkolínec, ktorá je súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, atakuje hranicu 100-tisíc turistov ročne. Mnoho z nich si neuvedomuje, že v nej žijú pôvodní obyvatelia, hoci najmä tým je Vlkolínec unikátny.
Turisti z 80 krajín
„Stáva sa, že turisti vojdú do dvorov, dokonca niektorí vošli aj priamo do obydlia. Nie každý rešpektuje tie všeobecne platné veci, ktoré platia aj na iných miestach. Chodia so psami a nie vždy ich majú na vôdzke, mnohí fajčia, i keď je na každom
Betlehem zachytáva Vlkolínec taký, aký bol pred sto rokmi Čítajte rohu výstraha, že sa tu nesmie fajčiť. Hádžu skaly do potoka, rozhadzujú odpadky po okolí," vymenoval najčastejšie nedostatky predseda občianskeho združenia Vlkolínec Jozef Bašary.
Podľa neho tieto problémy pravdepodobne súvisia s tým, že do Vlkolínca prichádzajú ľudia z celého sveta. Z analýzy, ktorú robili pred pár rokmi, vyplynulo, že Vlkolínec navštívili turisti z 80 krajín sveta.
„Títo ľudia sú skrátka zvyknutí pohybovať sa v skanzenoch, kde sú prístupné všetky objekty. Keď prídu do Vlkolínca, nie vždy si uvedomia, že je to osada, v ktorej stále žijú ľudia. Ľudí treba viac upozorňovať, že nevstúpili do skanzenu, ale do živej mestskej časti," povedal Bašary.
Ako ovce bez pastiera
Tamojší obyvateľ Anton Sabucha hovorí, že bývanie vo Vlkolínci už dávno nie je tak idylické ako kedysi. V minulosti sa podľa neho návštevníci správali oveľa slušnejšie.
Pozrite sa, ako vyzeral Vlkolínec kedysi Čítajte „Za mojich mladých čias tiež chodili do Vlkolínca turisti, no boli to takí fajnšmekri, ktorí vedeli, kde idú. Správali sa slušne, inak by im starí gazdovia dali poza uši bičom, keby sa pchali tam, kde nemali. Každý išiel z Vlkolínca spokojný. Bolo tu ticho a pokoj. Teraz tu už ticho nie je. Je tu kopec áut, turisti chodia ako ovce bez pastiera. Nemá ich kto usmerniť," posťažoval sa Sabucha.
Hľadajú vhodné mechanizmy
Ružomberský primátor na margo sťažností Vlkolínčanov uviedol, že radnica sa snaží vytvoriť systém, ktorým by eliminovali prípadné nedostatky a vzniknuté problémy. Hľadajú tiež vhodné mechanizmy, ako efektívne usmerniť pohyb turistov. Pripomenul, že pre lepšiu informovanosť návštevníkov nedávno otvorili aj Dom UNESCO.
Problémy by sčasti mohli vyriešiť aj informačné tabule či letáky. Tie by však podľa primátora mali šancu osloviť nižšie percento návštevníkov, ako je v súčasnosti potrebné.
„Je to jediná zachovalá pamiatka stredoeurópskeho typu, kde sú kompaktne zachovalé a umiestnené zrubové domy. K nim patrí aj štýl života, ktorý vtedy ľudia žili. Musíme vytipovať miesta, kde turisti majú chodiť, aby to mohli intenzívne vidieť. Aby sa vyhli miestam, kde žijú obyvatelia svoj súkromný život," doplnil primátor.
Ako vyzerá miesto, kde vzniká najdlhšia slovenská rieka Čítajte Vlkolínec sa omladzuje
Po desaťročiach vyľudňovania sa Vlkolínec začína pomaličky vzmáhať.
RUŽOMBEROK. Vlkolínec v minulosti pulzoval čulým vidieckym životom. Náročné podmienky v horách spôsobili, že sa začal nenápadne vyľudňovať. Donedávna tam na trvalom pobyte žili iba dve rodiny. Zvyšok tvorili zväčša chalupári.
Vlkolínec ale pomaly ožíva, omladzuje sa. Podľa sčítania obyvateľov žije dnes pod Sidorovom 24 ľudí. Potešiteľné je, že to nie sú iba dôchodcovia, väčšina z nich sú ľudia v produktívnom veku, pracujúci. Ďalšia dobrá správa je, že na Vlkolínci sa znova rodia deti, mladé rodiny ich vychovávajú v pôvodných dreveniciach.
„Sú to všetko miestni, potomkovia starých Vlkolínčanov, ktorí sa sem vracajú,“ povedal nám Peter. Vo Vlkolínci má pôvodnú drevenicu, o ktorú sa stará.„Býva tu moja neter s manželom, vychovávajú syna a teraz čakajú ďalší prírastok. Teším sa z toho, že nás bude zase viac.“
Zabezpečiť veci dennej potreby vyžaduje v horskej osade určitú dávku vynaliezavosti. Mladí majú autá, nechodia peši ako ich predkovia. Preto nie je problém s nákupom potravín, dochádzkou do školy, práce alebo s lekárom. Všetko to nájdu v Bielom Potoku, alebo priamo v meste. I keď jednoduchšie by bolo, keby to mali priamo vo Vlkolínci.
Zrušili školu, spoje
Ľudia o Vlkolínci niekedy mylne hovoria ako o obci. Nie je to pravda, vždy patril pod Ružomberok.
„Vždy si nás pohadzovali ako horúci zemiak. Raz sme boli ulicou, raz miestna časť, prehadzovali tam tabule, ako im to pasovalo,“ zamyslel sa jeden z terajších obyvateľov Vlkolínca Anton Sabucha. Že by z toho však boli nejaké výhody, sa podľa neho povedať nedá.„V istom čase tu bolo veľa obyvateľov, mohli sme si dovoliť byť obcou. Vlkolínec však vždy patril pod Ružomberok. Chválili sa tým,“ dodal.
Obyvatelia Vlkolínca sa v minulosti zaoberali najmä poľnohospodárstvom a pastierstvom. Keď sa v 50. rokoch začali vyberať kontingenty, ľudí to znechutilo, prestali hospodáriť a odišli radšej pracovať do Ružomberka do fabrík.
„Bonitácia pôdy tu bola taká ako v Bratislave. Páni to tak určili. Tu to však nebolo možné – dopestovať takú úrodu v našich skalnatých podmienkach. Neskôr sme už stratili mandát, zrušili nám i školu, ktorú sme tu mali. Zostalo nás tu len pár,“ zaspomínal si rodený Vlkolínčan.
Z Vlkolínca Medvedinec
Názov Vlkolínca vznikol vraj z toho, že v okolí žilo veľa vlkov. Miestni hovoria, že dnes by bol presnejší názov Medvedinec.Vlkolínec vlani navštívilo 75-tisíc platiacich turistov, ďalších odhadom 10-tisíc prišlo z Maliného Brda. Skĺbiť bežný denný život so zvedavými turistami býva pre miestnych náročné. Domáci si vlkolínsku idylku naplno užívajú najmä vtedy, keď sa vyprázdni parkovisko a osada stíchne.
(STAN)
Vyľudňuje sa od konca 19. storočia
V roku 1766 mal Vlkolínec 117 obyvateľov, v roku 1825 ich tam žilo až 384 a v roku 1869 345 ľudí. Od toho roku demografická krivka klesá. Vo Vlkolínci žilo v roku 1981 80 obyvateľov prezentujúcich prevažne staršiu generáciu a do roku 2010 klesol počet obyvateľov na 25.
Zdroj: Monografia Biely Potok a Vlkolínec
Vlkolínec medzi najkrajšími európskymi destináciami Čítajte
Dedinu zničila prírodná katastrofa. Aká, nikto nevie Čítajte
